oPeniazoch.sk, Fingo Foto: getty images
Len tretina ľudí na Slovensku, ktorí poberajú sociálne dávky a príspevky, sa vďaka nim dostáva mimo pásma chudoby. Až dve tretiny v ňom naďalej zostávajú. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat je aktuálne takmer 900- tisíc Slovákov pod hranicou chudoby, pričom v nasledujúcich dvoch rokoch v dôsledku pandémie koronavírusu tam môže prepadnúť ďalších viac ako 30-tisíc ľudí.
Odhaduje sa, že v roku 2019 viedli sociálne transfery k zníženiu počtu osôb klasifikovaných ako „osôb ohrozených chudobou“ v Európskej únii o vyše tretinu (32,4 %). Od roku 2010 sa toto číslo v každom roku znižovalo, pred desiatimi rokmi bolo na úrovni takmer 37 %. Do týchto výpočtoch sa nezarátavajú dôchodky.
„Na Slovensku je viac ako 16 percent rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje takmer 900– tisíc ľudí. V dôsledku pandémie sa môže v tejto kategórii ocitnúť ďalších až vyše 30-tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice príjmu 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je stanovená hranica 780 eur mesačne. Najviac ohrození sú nezamestnaní a slobodní rodičia s deťmi,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
V rámci únie žije viac ako 53 miliónov Európanov pod hranicou chudoby. Najviac ľudí v tejto kategórii je v Bulharsku (38,9%), Rumunsku (35,7%) a Grécku (34,8%). Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom, rovnako ako Fínsko (15,7%) či Česko (12,2%). Sociálne transfery znižujú chudobu najviac vo Fínsku (57 %) či Dánsku (51 %). V deviatich členských štátoch EÚ sa chudoba vďaka nim znižuje o zhruba 25 %, najmenší podiel na znižovaní chudoby ľudí majú sociálne dávky či príspevky v Grécku (16 %) a Rumunsku (17 %). V priemere je 17 % Európanov pod hranicou chudoby napriek poberaniu sociálnych dávok a príspevkov.
Zhruba polovica Slovákov, ktorí sú pod hranicou chudoby, si nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. „Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Táto situácia sa vlani medziročne zhoršila, a očakávame, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s pandémiou koronavírusu, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať, najmä v hladových dolinách na juhu Slovenska,“ doplnila Buchláková.
Na Slovensku sú najohrozenejšou skupinou nezamestnaní (58,3 %). Iba 9 % zamestnaných čelí riziku chudoby a sociálnemu vylúčeniu. V prípade žien a mužov je riziko rovnaké, o čosi viac sú v ohrození ľudia, ktorí majú deti (18,9 %), nakoľko majú vyššie mesačné výdavky.
