Štúdia DIW: Najmajetnejší Nemci získavajú polovicu všetkých dedičstiev

, TASR Foto: SITA/AP

Dedičstvá robia majetných Nemcov ešte bohatších. Podľa aktuálnej štúdie takmer polovicu dedičstiev a darov získava najbohatších 10 % obyvateľov krajiny, zvyšných 90 % dedičov si delí zostávajúcu polovicu. Vyplýva to zo spoločnej štúdie Nemeckého inštitútu pre ekonomický výskum (DIW), Univerzity Vechta a Nemeckého centra pre otázky starnutia (DZA), ktorá porovnávala obdobie rokov 1986 až 2001 a 2002 až 2017. Na prieskume sa zúčastnilo 15.000 domácností.

Štúdia uvádza, že v posledných 15 rokoch približne 10 % všetkých dospelých Nemcov dedilo alebo dostalo väčší dar. V priemere dosahovalo dedičstvo očistené o infláciu zhruba 85.000 eur na osobu, v prípade darov išlo o sumu 89 000 eur. V porovnaní s rokom 2001 sa priemerná suma v oboch kategóriách zvýšila približne o 21 %.

Relatívna nerovnosť z hľadiska dedičstva a darov klesá, keďže majetok sa rozdeľuje medzi viacero osôb. "Zároveň však stúpa majetkový odstup medzi tými, ktorí dedia, a tými, ktorí nedostanú nič," cituje agentúra DPA odborníka DIW Markusa Grabku. Podľa neho to má najmä sociálne dôvody: "Deti, ktoré vyrastali v domácnostiach s vyššími príjmami a majetkom, neskôr dostanú v priemere väčšie dedičstvo a dary."

Najmajetnejšia pätina nemeckej populácie v rokoch 2002 až 2017 profitovala z najvyšších dedičstiev a darov. Medián, čiže stredná hodnota majetku zoradeného podľa výšky, dosiahol 145.000 eur. Len dve percentá najchudobnejšej pätiny obyvateľstva niečo od svojich rodičov alebo starých rodičov dostali. V priemere išlo o 10.000 eur.

Štúdia poukazuje aj na regionálne rozdiely. Ľudia pochádzajúci z bývalého východného Nemecka nemali veľa šancí nahromadiť majetok. Kým západní Nemci zdedili v priemere zhruba 92.000 eur, u východných išlo o 52.000 eur. Dary v západnej časti krajiny dosiahli približne 94.000 eur, vo východnej 58.000 eur.

Autori štúdie odporúčajú zmenu daňového zákona, napríklad zrušenie desaťročnej lehoty na rozdeľovanie väčších dedičstiev. V súčasnosti môžu dedičia každých 10 rokov požiadať o určitú nezdaniteľnú sumu, v prípade detí ide o 400.000 eur od každého rodiča. Pokiaľ by sa táto lehota zrušila a veľké dedičstvá by sa tak efektívnejšie zdaňovali, mohol by vzniknúť priestor na zvýšenie nezdaniteľnej sumy pre ľudí bez príbuzenského vzťahu alebo vzdialených príbuzných. "To by zodpovedalo nielen novým formám rodín, ale zároveň by to znížilo sociálne nerovnosti," myslí si Grabka.

Mnohí ekonómovia sa obávajú, že pandémia nového koronavírusu môže zvýšiť nerovnosť v Nemecku. Podľa štúdie Nadácie Hansa Böcklera kríza najviac zasiahla práve ľudí s nízkym príjmom, zamestnancov na čiastočný úväzok, nájomných pracovníkov a ľudí s migračným pozadím. Na tejto štúdii sa od apríla do konca júna 2020 zúčastnilo viac než 6000 ľudí a prepad príjmov nahlásilo takmer 48 % respondentov s čistým príjmom do 900 eur mesačne. V prípade osôb s čistým príjmom nad 4500 eur išlo o 27 %.

Súvisiace články

Aktuálne správy