Bubliny samy osebe nie sú zlé

Diskusia 5  
Bubliny samy osebe nie sú zlé
Zdroj: awealthofcommonsense
Foto: SITA/AP;getty images


25. 1. 2021 - Príliš veľká konkurencia v investíciách, nadmerná kapacita a vysoké očakávania môžu počas bubliny viesť k obrovským stratám, keď bublina praskne. Ak sa však časť z týchto investícií použije na produktívne účely, môže to viesť k čistému zisku pre celú spoločnosť.

V 70-tych rokoch minulého storočia vyvinuli vedci v spoločnosti Corning Glassworks úžasne čistý typ skla. Vedci v laboratóriách Bell Labs odobrali vlákna z tohto skla a pomocou laserových lúčov po nich poslali optický signál zakódovaný do núl a jednotiek. Kombináciou týchto dvoch zdanlivo nesúvisiacich vynálezov, vzniklo niečo, čo je dnes známe ako optické vlákno. Káble z optických vlákien sú efektívnejšie na prenos signálu na veľké vzdialenosti ako medené káble používané v minulosti. Na dne Atlantického oceána je položených 10 rôznych káblov z optických vlákien, cez ktoré sa prenáša  väčšina našej dátovej a hlasovej komunikácie po celom svete. Tieto káble sa používajú na prenos informácií, ktoré každý deň konzumujeme, na malých superpočítačoch, ktoré nosíme vo svojich vreckách, na prácu, hry, zábavu, socializáciu či na zabíjanie času. Je veľmi pravdepodobné, že zavedenie infraštruktúry tohto systému by trvalo oveľa dlhšie, nebyť bubliny internetovej bubliny dot-com z 90-tych rokov.

Bubliny samy osebe nie sú zlé

Bublina dot-com určite viedla k veľkému šialenstvu a prípadným stratám, keď sa špekulanti snažili pochopiť, ako ďaleko môžu technologické inovácie zájsť v „novej ekonomike“. Intel, Cisco, Microsoft a Oracle patrili k najväčším technologickým miláčikom v tom čase, začiatkom roka 1995 ich spoločná hodnota dosiahla 83 miliárd dolárov. Len o päť rokov neskôr, keď sa technologická bublina nafúkla do astronomických rozmerov, sa táto skupina rozrástla tak, že jej spoločná trhová kapitalizácia predstavovala takmer 2 bilióny dolárov. Len v roku 1999 rástlo 13 technologických akcií o 1000 % alebo viac, vrátane najväčšieho víťaza z nich, spoločnosti Qualcomm, ktorá si dokázal pripísať úžasných 2700 %. Bublina nakoniec spľasla začiatkom milénia, keď si investori uvedomili, že fundamenty týchto firiem už nemôžu uspokojiť šialený rast cien ich akcií.

Bubliny samy osebe nie sú zlé

Dot-com bublina pripravila mnohých o peniaze, avšak ešte predtým, ako praskla, telekomunikačné spoločnosti zvýšili svoje vlastné imanie o takmer 2 bilióny dolárov a ďalších 600 miliárd dolárov získali v podobe dlhu od investorov túžiacich staviť na budúcnosť. Tieto spoločnosti položili milióny kilometrov optických káblov, čo predstavovalo viac ako tri štvrtiny všetkých digitálnych rozvodov nainštalovaných v USA do toho času v celej histórii. Z tejto inštalácie vzniklo toľko nadmernej kapacity, že koncom roku 2005 bolo stále nevyužitých 85 % týchto káblov. Do štyroch rokov od spľasnutia dot-com bubliny klesli náklady na širokopásmový internet o 90 %.

Takže napriek tomu, že kvôli súčasnej pandémii musí pracovať on-line viac ľudí než kedykoľvek predtým, náklady klesli a k ​​dispozícii je toľko kapacity, že tí, ktorí dot-com bublinu ustáli, boli schopní vybudovať internet, ako ho dnes poznáme. Áno, veľké množstvo technologických start-upov so zdanlivo dobrými nápadmi skončilo po spľasnutí dot-com, avšak táto éra zasadila zárodky pre ďalšiu vlnu inovácií, ktorá nastala a ktorá nám poskytla služby ako YouTube, Facebook, Twitter, Airbnb a Google.

Bubliny samy osebe nie sú zlé

Podobne pozitívny výsledok sa dostavil aj počas jednej z najviac podceňovaných bublín v histórii - železničnej mánie z 18-teho storočia. Rovnako ako väčšina bublín, aj tento trend sa začal ako dobrý nápad, ktorý zašiel vďaka investorom príliš ďaleko. Prvé prímestské vlaky sa vo Veľkej Británii objavili v 20-tych rokoch 20-teho storočia. Cestovná rýchlosť nebola nijak oslnivá, ale aj tak dokázala skrátiť cestovanie z Londýna do Glasgowa na 24 hodín. Prvá železničná mánia zasiahla v roku 1825 uvedením prvej parnej železnice do prevádzky. Ľudia majú krátku pamäť, nielen čo sa týka zarábania peňazí. V lete 1842 princ Albert z kráľovskej rodiny presvedčil kráľovnú Viktóriu, aby absolvovala svoju prvú cestu vlakom. To bolo úplne jasný signál, ktorý investori potrebovali aby naskočili na železničnú vlnu. Do roku 1844 investori považovali železničné akcie za bezpečné a zabezpečené, s obrovským potenciálom rastu. Netrvalo dlho a opatrný optimizmus sa zmenil na neuváženú eufóriu. Do leta 1845 existovalo takmer 500 nových železničných spoločností, pričom ceny akcií v tomto sektore vzrástli o 500 %.

Do júna 1945 zvažovala obchodná rada otvoriť viac ako 8000 míľ novej železničnej trate, objavovali sa plány na trate, ktoré nikde nezačínali a nikde nekončili a nemali žiadne plánované zastávky. Dôležité je pripomenúť, že to nebola britská vláda, ktorá investovala do infraštruktúry, boli to investori, ktorí sa snažili zbohatnúť v tomto zhone. Svoju rolu zohrali aj médiá, ktoré dennodenne informovali o železničných spoločnostiach a projektoch, takže jednoznačne najväčším investorom tejto mánie sa stala široká verejnosť. Britský parlament zverejnil v lete 1845 správu, ktorá odhaľuje identitu 20 000 investorov, ktorí upísali železničné akcie v hodnote najmenej 2000 GBP, vrátane 157 členov parlamentu, 260 duchovných, Charlesa Darwina, Johna Stuarta Milla či sestier Bronteových. Zvyšok boli väčšinou obyčajní ľudia, čo ukazuje, ako široko boli špekulácie rozšírené. Mnoho investorov upísalo viac akcií, než čo by dokázali zaplatiť, ale myšlienka bola, že všetci budú mať možnosť predať za prémiovú cenu skôr, ako sa všetok tento kapitál bude vyžadovať na realizáciu skutočných železničných projektov. Do roku 1850 sa investovaná suma pohybovala na úrovni 250 miliónov GBP, čo bolo v tom čase takmer polovica HDP Veľkej Británie, pre súčasné Spojené kráľovstvo zhruba 1,4 bilióna dolárov.

Zvýšená konkurencia a nadmerné investície nakoniec vrátili tieto spoločnosti na zem. Konkurzy dosiahli historické maximum v roku 1846, iba rok po vrchole mánie. Horkú slinu museli prehltnúť ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev a úrovní bohatstva. Na začiatku roku 1850 ceny akcií železníc klesli v priemere o astronomických 85 %.

Bubliny samy osebe nie sú zlé

Tak ako v prípade bubliny dot-com, aj železničný rozmach mal pozitívne výsledky. Z tohto obdobia neskrotných špekulácií, chamtivosti a účtovných podvodov bolo odovzdaných do prevádzky do roku 1855 viac ako 8000 míľ železničnej trate, čo poskytlo Británii najväčšiu hustotu železničných tratí na svete, ktorá merala sedemnásobok dĺžky Francúzska alebo Nemecka. Železnice zriadené počas bubliny predstavujú 90 % z celkovej dĺžky súčasného britského železničného systému. Ľudia a firmy v celej krajine zaznamenali obrovské zvýšenie efektívnosti prostredníctvom lacnejšej a rýchlejšej prepravy surovín, hotových výrobkov či cestujúcich. V 40-tych rokoch 18. storočia bolo v železničných spoločnostiach zamestnaných viac ako pol milióna ľudí, aby sa tieto trate stali skutočnosťou. V mnohých ohľadoch šlo o prevod bohatstva od bohatých a špekulantov zo strednej vrstvy, smerom k robotníckej triede, zároveň krajine poskytol potrebnú dopravnú infraštruktúru.

Distribúcia správ sa rozšírila a kapitálové trhy boli vyspelejšie. V mestách po celej krajine boli založené nové akciové trhy. Burzové maklérske spoločnosti vzrástli zo 6 v roku 1830 na takmer 30 v roku 1847. Počas priemyselnej revolúcie v 18. storočí došlo k rastu inovácií, železničný rozmach však vyžadoval oveľa viac kapitálu, a teda aj investorov, čo zmenilo spôsob, akým stredná trieda investovala svoje peniaze.

Momentálne sa na trhoch určite nafukujú bubliny, mnoho odvetví a firiem čaká krach. Niektorí ľudia počas mánie rozprávkovo zbohatnú, iní prídu o všetko, keď bublina praskne. Sľuby internetu sa časom naplnili, najskôr sme však museli prejsť prepadom a rokmi zoštíhlenia.Trvalo istý čas, kým spaľovací motor úplne vytlačil kočiare a kone. Keď sa vlastníctvo automobilov začalo rozmáhať v 20-tych rokoch 20. storočia, v USA bolo 108 automobiliek. Do 50-tych rokov sa ich počet výrazne zúžil, zostali tri, ktoré vyrábali väčšinu automobilov. V súčasnosti prichádza o peniaze celé odvetvie leteckej dopravy, mnohé firmy museli ukončiť svoje pôsobenie v tejto oblasti v storočí po vynájdení leteckej dopravy. Kroky vpred, ktoré prinášajú elektrické vozidlá, čisté formy energie, zdravotná starostlivosť a technologické inovácie v domácnosti či na pracovisku, by sme mohli ako spoločnosť v nasledujúcich rokoch náležite využiť. Bubliny samy osebe nie sú zlé, často pomáhajú celej spoločnosti profitovať z peňazí, ktoré sú prioritne určené na špekulatívne investovanie.