oPeniazoch.sk, the conversation Foto: getty images;novartis
Aj keď sú otázky týkajúce sa rizika zainteresovaných strán, ako sú napríklad akcionári, určite dôležité, o spoločenskom vplyve každej spoločnosti by sa malo rovnako otvorene hovoriť.
Pandémia postihla nielen letecké spoločnosti a maloobchodníkov, aj mnohé ďalšie sektory musia zápasiť o prežitie. O svojom krátkodobom finančnom zdraví informujú vo výročných správach a štvrťročných oznámeniach.
Akcionári, analytici a novinári, ktorí analyzujú tieto správy, by na základe finančných výsledkov spoločnosti mali vedieť odhadnúť riziká, ktorým sú firmy potenciálne vystavené. To je však len jedna strana mince.
Príkladom sú čísla nedávno zverejnené spoločnosťou Ryanair, hovoria o medziročnom poklese osobnej dopravy za mesiac december o 83 %. Faktor zaťaženia, ktorý vyjadruje mieru plnosti lietadiel, sa v porovnaní s decembrom 2019 znížil o 22 percent. Okrem rizika zainteresovaných strán je určite dôležitý aj celospoločenský vplyv každej firmy. Letecké spoločnosti prepravujú ľudí a náklad vrátane pošty, lekárskej pomoci, dodávok humanitárnych potravín a dokonca aj repatriovaných pozostatkov ľudí, ktorí zomreli. Sú súčasťou našej spoločnosti a ich veľké finančné ťažkosti majú omnoho širokosiahlejšie dôsledky.
Širšej verejnosti ale chýba základné finančné vzdelanie, čo predstavuje celosvetový problém. To nám bráni kolektívne predvídať potenciálny dopad firiem na spoločnosť, ktoré sa ocitli vo finančnej núdzi ale aj proaktívnejšie sa zasadzovať o transparentnejšie informácie.
Na obálke výročnej správy švajčiarskej farmaceutickej spoločnosti Novartis za rok 2014 je pacient a zdravotnícky pracovník, kráčajúci ruka v ruke. Jednoznačná ilustrácia toho, ako finančné zdravie spoločnosti Novartis ovplyvňuje tak pacientov ako aj opatrovateľov.
Aj keď je zrejmé, že investorom a iným finančne zainteresovaným stranám by malo záležať na finančnej životaschopnosti programu výskumu liečiv, od roku 2020 je len zrejmejšie, že globálnej verejnosti by malo viac záležať na zdraví spoločnosti, ktorá sa snaží bojovať s pandémiou. V súčasnosti by určite každý mal venovať osobitnú pozornosť finančnému zdraviu firiem ako Pfizer, Moderna a AstraZeneca, pretože akékoľvek zneužitie ich finančných zdrojov, nech už zámerné alebo neúmyselné, by mohlo brániť poskytnutiu a distribúcii vakcíny proti koronavírusu. Široká verejnosť musí tiež venovať väčšiu pozornosť finančnej životaschopnosti ďalších firiem, ktoré priamo ovplyvňujú ľudské potreby, ako sú tie, ktoré budujú infraštruktúru, nemocnice či školy.
To isté platí pre environmentálne problémy, od záväzku vytvárania čo najmenšej záťaže na životné prostredie až po odpisy takzvaných „uviaznutých aktív“, ktoré sa nikdy nebudú využívať. Pribúdajú dôkazy o tom, že firmy nevyčleňujú dostatok peňazí na pokrytie týchto potenciálnych environmentálnych záväzkov. Ak si firmy na túto oblasť nedokážu vyčleniť prostriedky, náklady sa buď presunú na daňových poplatníkov, alebo sa jednoducho environmentálnemu aspektu nevyhovie.
V tradičných finančných správach firiem zatiaľ nie sú úplne zohľadnené dva aspekty environmentálneho a sociálneho vplyvu: vplyv sociálnej a environmentálnej zmeny podnebia na finančnú životaschopnosť firmy a dopady firmy na sociálnu a environmentálnu zmenu podnebia. Ako pred viac ako dvoma desaťročiami uviedli účtovní experti OSN, vo finančných výsledkoch sa „bežne ignorujú environmentálne problémy, pokiaľ nemajú dostatočne závažný finančný dopad“.
Mnoho agentúr, vrátane Účtovníctva pre udržateľnosť (A4S), Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB), pracovnej skupiny pre finančné zverejňovanie informácií o zmene podnebia (TCFD) a Rady pre zverejňovanie informácií o zmene podnebia (CDSB), sa presadzuje o to, aby sa tieto otázky zohľadňovali viac vo výročných správach firiem. A hoci sa niektoré spoločnosti dobrovoľne zúčastňujú na zdokonalení systémov environmentálnych výkazov, agentúry upozorňujú, že v súčasnosti na zavedenie zmien nemajú dostatočný mandát.
Vyvinúť väčší tlak na spoločnosti, aby zlepšili svoje výkazy v tejto oblasti, aby sa veci konečne posunuli vpred, by mohla masívnejšia podpora zo strany verejnosti. Tvorcovia štandardov a regulátori trhu aktívne získavajú spätnú väzbu od zainteresovaných strán, okrem akcionárov by to mala byť aj široká verejnosť. Vo všeobecnosti je potrebné, aby si viac ľudí uvedomovalo vzťah medzi finančnými oznámeniami, firmou a spoločnosťou. Existuje veľa vecí, ktoré by mohli firmy urobiť, aby boli ich správy prehľadnejšie a lepšie odrážali realitu. Ak by však spoločnosť a jednotlivci viac investovali do finančnej gramotnosti a venovali viac pozornosti informáciám, ktoré spoločnosti vytvárajú, uľahčilo by to spĺňanie nároku na vyššie štandardy.
