oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Bidenova kandidátka na post ministra financií pred Finančným výborom Senátu vyhlásila, že USA si môžu dovoliť vyššiu sadzbu dane z príjmu právnických osôb, ak sa budú koordinovať s inými ekonomikami.
Bývalé šéfka Fedu ale jedným dychom dodala, že akýkoľvek plán zavádzania vyššej korporátnej dane sa môže začať až potom, čo USA prekonajú koronavírus.
„Tešíme sa na aktívnu spoluprácu s ostatnými krajinami prostredníctvom rokovaní Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj o daniach pre nadnárodné spoločnosti, aby sme sa pokúsili zastaviť ničivé a globálne preteky v zdaňovaní spoločností. V tejto súvislosti by sme zabezpečili konkurencieschopnosť amerických spoločností aj pri o niečo vyššej dani z príjmu právnických osôb,“ dodala vysvetlenie, čo by mohlo znamenať koordinované úsilie o zvýšenie daní firmám. Yellenová to povedala počas pred finančným výborom Senátu, ktorý bude rokovať o tom, či by mala práve ona zostávať funkciu na ktorú je nominovaná. Ak by to Senát potvrdil, Yellenová by bola prvou ženou, ktorá by viedla ministerstvo financií.
Počas svojej prezidentskej kampane navrhoval Biden zvýšenie korporátnej dane na 28 % zo súčasných 21 %. Pred znížením daní v roku 2017 bola americká korporátna sadzba dane 35 %.
„Biden uviedol, že nakoniec, ako súčasť väčšieho balíka, ktorý by zahŕňal významné výdavky a investičné návrhy, nie však teraz, keď pandémia skutočne tlačí na ekonomiku, bude chcieť zrušiť časti daňových škrtov z roku 2017, ktoré priniesli úžitok tým najbohatším Američanom a veľkým spoločnostiam. Chce zvrátiť zákonné stimuly pre zahraničné operácie a zisky. Bolo mu však úplne jasné, že nepodporuje úplné zrušenie daňového zákona z roku 2017,“ dodala Yellenová. Hlavným cieľom Trumpovho zákona o daňových škrtoch a pracovných miestach bolo povzbudiť americké spoločnosti, aby priniesli zahraničné zisky do USA a opustili jurisdikcie s nízkymi daňami, ako sú Írsko a Bermudy. Pred návrhom zákona by mnoho nadnárodných spoločností založilo dcérske spoločnosti v takýchto daňových rajoch ako zadný spôsob ochrany ziskov pred americkými daňovými úradmi.
Napríklad americký výrobca môže nakupovať tovar od svojej dcérskej spoločnosti so sídlom v Írsku, účtovať zisky nižšou sadzbou a predávať tovar v USA. To je to, čo Yellenová označila za globálne preteky o prilákanie spoločností stále nižšími a nižšími sadzbami dane. OECD sa roky snažila nájsť riešenie zostupnej špirály. Koncom roku 2019 to bol návrh globálnej minimálnej dane, ktorá by sa vzťahovala na spoločnosti s príjmami z cezhraničných aktivít, a ktoré platia dane pod určitou hranicou.
To, čo Yellenová navrhuje, je spolupráca s ostatnými národmi na zvyšovaní podnikových daní po celom svete. Týmto spôsobom, ak by USA chceli generovať viac výnosov zo zvýšenia korporátnych daní, by to mohli urobiť efektívnejšie, pretože korporácie by nemali veľa atraktívnejších možností.
74-ročná Yellen tiež prisľúbila zákonodarcom, že bude uprednostňovať potreby každodenných pracovníkov a zabezpečí, aby USA mohli ponúknuť dobre platené pracovné miesta pracovníkom v mestách aj na vidieku. V tomto svetle obhájila Bidenov stimulačný plán vo výške 1,9 bilióna dolárov a uviedla, že návrh zákona poskytne úľavu domácim a firmám v ťažkostiach a americkej ekonomike. Súčasťou opatrenia je ďalšie kolo kontrol, rozšírené a vylepšené dávky v nezamestnanosti, financovanie univerzít a vytvorenie celonárodného očkovacieho programu.
