Problém v boji s koronou: Žijeme v preplnených domácnostiach

Diskusia 14  
Problém v boji s koronou: Žijeme v preplnených domácnostiach
Zdroj: Fingo
Foto: getty images


13. 1. 2021 - Vyše tretina Slovákov žije v preplnených domácnostiach. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat nám v tomto smere za vlaňajšok patrí spomedzi 27 krajín Európskej únie nelichotivá piata priečka.  Väčší počet preplnených domácností má Lotyšsko (42,2 %), Bulharsko (41,1 %), Chorvátsko (38,5 %) či Poľsko (37,6 %). 

„Na Slovensku sa takmer každé piate dieťa vychováva v rozšírenej rodine. Priemerný počet členov v jednej domácnosti je v prípade Slovenska na úrovni 2,9 člena. Napríklad v Taliansku a Španielsku tento podiel dosahuje úroveň do 2,5 člena. Navyše až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli. Tínedžeri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90- tich percentách prípadov doma. Ak sa pozrieme na štatistiky, ktoré hovoria o dospelákoch, teda na ľudí od 18 do 34 rokov, tam nelichotivo kraľujeme tabuľke. Až takmer 70 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, priemer 27 krajín EÚ je na úrovni 50 %,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk. 

Priemerný vek ich rodičov je na úrovni 52 rokov. Na Slovensku sú až dve tretiny slovenských domácností zložené z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom alebo deťmi. Práve pre postkomunistické krajiny ako je Slovensko je charakteristické, že najvyšší podiel rozšírených rodín tvorí pár s rodičom či rodičmi a ich dieťaťom či deťmi.

„Na Slovensku majú rozšírené trojgeneračné rodiny najvyššie zastúpenie zo všetkých, a to na úrovni 60 percent. Aj druhým najviac zastúpeným typom rozšírenej rodiny je trojgeneračné spolužitie slobodného rodiča s jeho rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Takéto rodiny majú štvrtinové zastúpenie v krajine,“ doplnila Buchláková. 

Napríklad v severských krajinách sú rozšírené domácnosti zastúpené minimálne a častejšie ide o dvojgeneračné spolužitie páru s rodičom/rodičmi alebo o slobodného dospelého s rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Aj to je dôvod, prečo v týchto štátoch deti žijú v rozšírených rodinách minimálne.

Zaujímavosťou je, že s rodičmi zostáva viac mužov ako žien. Práve dospelí, ktorí nemajú partnera/partnerku, dožívajú väčšinou so svojimi rodičmi v jednom byte či dome. Ide najmä o krajiny juhu, ale štatisticky sa to viac deje aj u nás. Podobne to je napríklad v Lotyšsku, Bulharsku, Poľsku či Írsku. Mladí majú problém byť  finančne nezávislí do tridsiatky.

Mladí Chorváti si držia prvenstvo, s vekom odchodu z rodičovského hniezda na úrovni 31,8 rokov. U nás sa to pohybuje na úrovni 31 rokov. Oproti Švédom, Dánom, Fínom či Luxemburčanom sa naši mladí osamostatňujú zhruba o 10 rokov neskôr. Spomínané krajiny majú priemerný vek odchodu mladých vo veku 25 až 34 rokov na úrovni do 22 rokov. Súvisí to s lepšou životnou úrovňou, ale aj tým, že mnohí mladí po škole cestujú a spoznávajú svet.

Viac ako tradície a blízkosť rodiny na juhu Európy sa u nás a v ďalších postkomunistických krajinách ukazuje, že si samostatné bývanie nemôžu všetci dovoliť. Podľa Eurostatu za rok 2019 sa každý piaty mladý človek na Slovensku vo veku 20 až 34 rokov nevzdelával ani nepracoval.