Nie, prisťahovalci neznižujú mzdy domácim, aj keď tomu nik neverí

Diskusia 13  
Nie, prisťahovalci neznižujú mzdy domácim, aj keď tomu nik neverí
Zdroj: noah smith
Foto: TASR/AP


12. 1. 2021 - Hoci existuje množstvo podložených dôkazov o tom, ako imigranti netlačia dole mzdy, nikoho nepresvedčili. Existujú pre to dva dôvody.

Po prvé, ľudia neveria dôkazom od teoretikov pôsobiacich v spoločenských vedách. Vyžadovalo si to roky empirického výskumu, kým sa posunuli názory akademických ekonómov na dopady minimálnej mzdy. Priemerný človek, ktorý nie je akademickým ekonómom, má ešte menšiu predstavu o tom, nakoľko spoľahlivý je spoločenskovedný výskum.

Po druhé, sú ľudia s antiimigračnnými náladami úplne presvedčení, že prisťahovalectvo je potrebné obmedziť. Je to ich stála méta. Odôvodnenia sa rôznia. Nižšie mzdy, ničenie životného prostredia, odliv mozgov, zmena kultúry atď. Ale závery tejto politiky sa nemenia, vedia presne, čo by sa malo urobiť.

Je zbytočné pokúšať sa, aby antiimigračné nálady v určitej skladbe obyvateľstva úplne vymizli, stále je však dôležité hovoriť o empirických dôkazoch. Raz, keď pominie súčasné znepokojenie nad stratou identity a národnosti, bude záležať na týchto argumentoch.

Väčšina ľudí si myslí, že trh práce je tvorený ponukou a dopytom. Pracovný trh je niečo oveľa komplikovanejšie. Okrem ponuky a dopytu je ďalším faktorom právomoc zamestnávateľov určovať mzdy pracovníkov, čo môže zvýšiť negatívny vplyv prisťahovalectva na trhy práce, aj keď to vo väčšine prípadov zjavne nestačí. Ale držme sa schémy, že trh práce je tvorený ponukou a dopytom. Väčšina ľudí v zásade spája prisťahovalectvo so zvýšenou ponukou pracovnej sily. Ponuka práce je počet ľudí ochotných pracovať za danú mzdu. Takže, to znamená viac ľudí, viac pracovníkov za každú danú mzdu. V konečnom dôsledku to znamená, že so zvyšovaním  ponuky pracovnej sily budú platy klesať. Dobre, ale práca nie je jediná vec, ktorej sa prisťahovalci venujú. Tiež nakupujú, prenajímajú si byty, dávajú sa strihať, využívajú služby. To všetko si vyžaduje prácu. Aj keď prisťahovalci nezačnú míňať svoje peniaze hneď prvý deň, firmy môžu prichádzajúcu prisťahovaleckú vlnu vnímať ako rast dopytu po ich produktoch. Takže budú prijímať viac ľudí. Aby mohli prijať viac ľudí, musia zvýšiť mzdy.

Imigrácia teda zvyšuje nielen dopyt po pracovnej sile, ako aj ponuku pracovnej sily.

Nie, prisťahovalci neznižujú mzdy domácim, aj keď tomu nik neverí
Pozitívny šok z ponuky pracovnej sily tlačí mzdy smerom dole. Pozitívny šok z dopytu po pracovnej sile mzdy zvyšuje. Možno je jeden z týchto účinkov o niečo väčší, ale väčšinou sa negujú. A aby ste zistili, že je to tak, stačí sa pozrieť na deti. Každá nová generácia je väčšia ako tá, ktorá prišla pred ňou. Ak by títo mladí ľudia iba zvýšili ponuku pracovnej sily, potom by sa populácia zvyšovala a mzdy by klesali. Ale zjavne to tak nie je, pretože mladí ľudia tiež kupujú veci, čo zvyšuje dopyt po pracovnej sile a zvyšuje mzdy. Prisťahovalci sú len deti odinakiaľ.

Ekonómovia ponúkli pomerne veľa výskumov v tejto oblasti, aby potvrdili, či vyvrátili otázku, či imigrácia znižuje mzdy. Tu je len niekoľko dôvodov, prečo sa nemôžeme pozerať iba na celkové korelácie. Prisťahovalcov pravdepodobne priťahujú ekonomicky prosperujúce miesta, kde platy rastú sami od seba vďaka hospodárskemu rozmachu. Recesia a pandémie môžu spôsobiť rast miezd, pretože najskôr sa rušia pracovné miesta s nízkymi mzdami, čo spôsobuje odchod prisťahovalcov. Prisťahovalci môžu konkurovať niektorým skupinám domácich pracovníkov viac ako iným. Napríklad menej vzdelaní prisťahovalci môžu konkurovať hlavne pracovníkom narodeným v krajine bez stredoškolského vzdelania. Expanzia v odvetviach s nízkymi mzdami spôsobí pokles priemerných miezd, aj keď to v skutočnosti znamená, že existuje viac pracovných miest ako predtým a tieto pracovné miesta sú sústredené v odvetviach s nízkymi mzdami. Prisťahovalectvo tak môže vytlačiť pôvodných pracovníkov z oblasti alebo ich vtiahnuť.

Nie, prisťahovalci neznižujú mzdy domácim, aj keď tomu nik neverí

Ekonómovia sa snažia tieto problémy obísť pomocou niekoľkých rôznych trikov. Najskôr sa snažia nájsť príklady, keď boli veľké prisťahovalecké vlny spôsobené niečím, čo asi nemalo veľa spoločného s ekonomikou, napríklad utečenci pred vojnou alebo politickým prenasledovaním. Po druhé, pokúšajú sa porovnávať miesta, ktoré získavajú prisťahovalcov, s miestami, ktoré nie, ale ktoré sú si inak podobné vo všetkých ekonomických ohľadoch. Po tretie, snažia sa byť veľmi opatrní pri pohľade na príslušnú porovnávaciu skupinu, pričom berú na vedomie, či sa pracovníci narodení v krajine prichádzali, alebo odchádzali.

Utečenecké vlny umožňujú vytvárať veľké imigračné štúdie, a to z troch dôvodov. Najskôr zo všetkého viete, prečo prisťahovalci opustili svoju domovskú krajinu, a nebolo to z dôvodu ekonomickej príležitosti. Po druhé, pretože utečenci majú tendenciu odchádzať buď do najbližšej geografickej krajiny, alebo na miesto, kde ich privítajú. A po tretie, utečenci bývajú náhodnou vzorkou ľudí z chudobných krajín, ktoré majú zvyčajne nízku úroveň vzdelania, čo znamená, že väčšinou de o nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorých sa reštrikcionisti najviac boja.

Dopady sýrskych migrantov na miestne ekonomiky v Turecku predložili Doruk Cengiz a Hasan Tekguc. Ich práca analyzuje vplyv utečencov zo sýrskej vojny, ktorí odišli do susedného Turecka. Nezistili  žiadny negatívny vplyv na tureckých pracovníkov, a to ani na nižšej úrovni vzdelávania. Zistili, že nárast miestneho dopytu a investícií je v súlade s myšlienkou, že prisťahovalectvo je pozitívnym šokom dopytu po pracovnej sile.

Dopad imigrácie utečencov na trh práce vo Švédsku 1999 - 2007, autor Joakim Ruist. Mzdy sú stanovené sektorovým vyjednávaním vo Švédsku, takže autor sa namiesto toho zameriava na účinky vĺn utečencov na zamestnanosť. Zistil, že prisťahovalci nespôsobujú nezamestnanosť rodených obyvateľov.

Dopad sýrskych utečencov na trh práce v susedných krajinách: empirické dôkazy z Jordánska, Ali Fakih a May Ibrahim. Ďalšia štúdia sýrskych utečencov do Turecka. Zisťuje niektoré mierne negatívne dopady prisťahovalectva, mierne vyššie ceny bývania a potravín a mierne zníženie vnútornej migrácie do oblastí s veľkým počtom utečencov. Žiadny vplyv na trh práce.

Dopad masovej migrácie na izraelský trh práce, autorka Rachel M. Friedberg. Táto štúdia je o Židoch, ktorí opustili bývalý ZSSR a po páde ZSSR sa presťahovali do Izraela. Zaoberá sa kategóriami zamestnania, ktoré obsadili utečenci oproti tým, kde ich bolo menej. Opäť žiadny negatívny vplyv prisťahovalectva.

Vplyv prisťahovalcov na natívnych pracovníkov: nová analýza údajov od Mette Foged a Giovanni Peri. Táto štúdia zistila, že keď utečenci v 80. a 90. rokoch utiekli do Dánska, získali menej vzdelaní dánski pracovníci viac vzdelania a nakoniec mali vyššie mzdy. Inými slovami, prisťahovalectvo z dlhodobého hľadiska zvýšilo mzdy pôvodných obyvateľov.

Účinky utečeneckej vlny na trh práce, autori Giovanni Peri a Vasil Yasenov. Táto práca sa zamerala na obdobie, kedy Fidel Castro vyhodil z Kuby do Miami množstvo ľudí s nízkou kvalifikáciou. Opatrne porovnávajú pracovný trh v Miami s trhom v iných mestách ale nezistili žiadny negatívny vplyv.

Takýchto výsledkov výskumu je násobne viac, no samozrejme našli si aj takí, ktorí chceli za každú cenu dospieť k negatívnemu záveru. George Borjas, ekonóm, ktorého práce akosi vždy protirečia takmer všetkým existujúcim ekonómom a nachádzajú sa v nich negatívne dopady imigrácie, napísal prácu, v ktorej tvrdí, že našiel negatívne účinky na malú množinu menej vzdelaných menšín. Borjas ale musel vo svojej práci neuveriteľne jemne spracovať údaje, aby zistil negatívny efekt, a veľkosť vzorky sa zúžila iba na niekoľko pozorovaní, čo nestačí na štatistickú analýzu. Iní ekonómovia zistili, že aj tento pokles bol v skutočnosti výsledkom zmeny merania.

Nie, prisťahovalci neznižujú mzdy domácim, aj keď tomu nik neverí

Prisťahovalectvo ale môže mať občas malé negatívne dopady na trhy práce. Uprostred ekonomickej katastrofy, akou je hospodárska kríza, keď je pracovných miest málo, môže na imigrantov pár domácich doplatiť. Noví prisťahovalci môžu konkurovať existujúcim prisťahovalcom. Ale celkovo má prisťahovalectvo, aj per tých s najslabšou kvalifikáciou, veľmi malý alebo žiadny vplyv na mzdy pôvodného obyvateľstva. A niekedy je to dokonca dopad pozitívny. Najpravdepodobnejším dôvodom je, že ako už bolo vysvetlené, prisťahovalectvo zvyšuje dopyt po pracovnej sile, nielen ponuku pracovnej sily.

Samozrejme, nedá sa očakávať, že akékoľvek množstvo odborných článkov dokáže zmeniť antiimigračný názor niektorých ľudí. Hladko si pohladia bradu, citujú Borjasa alebo poukazujú na niektoré prípady, kedy imigrácia klesla, zatiaľ čo platy rástli. Najčastejšie ale presunú diskusiu na vplyv na životné prostredie alebo na únik mozgov alebo kultúrne zmeny alebo čokoľvek iné, len aby sa opäť vrátili späť k trhu práce, hneď ako sa začnete zaoberať týmito ďalšími obavami.

Teraz však viete, že imigrácia nepoškodzuje mzdy. A možno niekedy budete schopní s týmito vedomosťami aj niečo zmeniť.