Časť školákov vie o financiách viac, ako sa očakávalo

oPeniazoch.sk, FinQ

Hoci polovica z testovaných školákov má iba základné vedomosti a zručnosti súvisiace s finančnou kultúrou, mnohé školy a triedy dopadli lepšie, ako odhadovali učitelia pred testovaním. Najlepšie sú na tom žiaci prvého stupňa ZŠ a najrizikovejšou skupinou sú žiaci druhého stupňa ZŠ a študenti stredných odborných škôl bez maturity. Vyplynulo to z výsledkov úvodného testovania v rámci pilotného vzdelávacieho programu FinQ Nadácie Slovenskej sporiteľne.

Školáci na 25 vybraných základných a stredných školách naprieč Slovenskom majú od septembra možnosť finančne sa vzdelávať cez pilotný program FinQ Nadácie Slovenskej sporiteľne. Historicky prvýkrát sa tak školáci systematicky učia o financiách v rámci bežných vyučovacích hodín ako slovenčina, dejepis či občianska náuka, aby získané poznatky vedeli v prvom rade využiť v bežnom živote. Zapojené školy a školáci absolvovali v úvode vstupný test, ktorý ukázal, že celkovo je priemerná úroveň finančnej kultúry u žiakov vyššia, ako predpokladali učitelia v samostatnom dotazníkovom prieskume pred testovaním. Deti tak svojich učiteľov príjemne prekvapili, no výsledky odhalili aj viacero znepokojivých trendov poukazujúcich na to, ktoré školy úspešne napredujú a ktoré stagnujú.

„O finančnom vzdelávaní a kultúre sa v posledných rokoch diskutuje veľa, pričom vždy sa vychádzalo z predpokladu, že deti toho vedia o praktickej stránke finančnej kultúry iba veľmi málo. Cieľom FinQ bolo preto hneď v úvode zistiť, aká je naozaj úroveň finančnej kultúry u detí a či dokážu čítať s porozumením, abstrahovať, korektne argumentovať, overovať hypotézy, správne posudzovať či správne sa rozhodnúť – všetko v kontexte finančného vzdelávania,“ uviedla Danica Lacová, programová riaditeľka FinQ.

Viac ako polovica (57 %) žiakov dosahuje základnú úroveň finančnej gramotnosti, najlepšie sú na tom osemročné gymnáziá
Žiaci prvého stupňa ZŠ v priemere dosahovali začiatočnícku úroveň A1.2 a žiaci druhého stupňa ZŠ úroveň A2.2, čo ukazuje, že primárne vzdelávanie na prvom stupni funguje dobre a má kvalitatívne zvyšujúcu sa tendenciu, zatiaľ čo na druhom stupni ZŠ ide o priemernú úroveň ovládania základných spôsobilostí v kontexte finančného vzdelávania. Žiaci druhého stupňa základných škôl majú tendenciu stagnovať, a to aj napriek dosiahnutiu relatívne vysokej úrovne kompetencií na prvom stupni. Najlepšie dopadli študenti nižšieho stupňa osemročných gymnázií, ktorí dosiahli rovnakú mierne pokročilú úroveň ako ich starší kolegovia z gymnázií (B1.1).

V porovnaní s tým, študenti stredných odborných škôl bez maturity dosiahli začiatočnícku úroveň A2.1, pričom by mali dosahovať minimálne rovnakú úroveň ako 2. stupeň ZŠ (A2.2). O čosi lepšie boli na tom odbory s maturitnou skúškou, kde študenti dosiahli priemernú úroveň mierne pokročilých B1.1. Študenti SOŠ s maturitnou skúškou a gymnázií dosiahli najvyrovnanejšie výsledky v testovaní.

„Výsledky testovania naznačujú, že je potrebné zamerať sa najmä na podporu žiakov 2. stupňa základných škôl a žiakov SOŠ bez maturitnej skúšky. U osemročných gymnázií evidujeme, že po zavedení kvót, ktoré mali priniesť kvalitnejšie ZŠ, je výsledok presne opačný a osemročné gymnáziá sa základným školám kvalitou ešte viac vzdialili,“ približuje Darina De Jaegher, hlavná odborná expertka programu FinQ.

Stredoškoláci a gymnazisti čítajú s porozumením slabšie
Program FinQ je jedinečný v tom, že nejde o memorovanie vedomostí, ale o získavanie praktických zručností. V hodnotení preto vychádza z úrovní spôsobilostí Spoločného európskeho referenčného rámca, aký sa využíva aj pri výučbe jazykov, kde sa stupeň ovládania jazyka vyjadruje úrovňami A1 – C2. Úroveň A1 je vyjadrením úplného začiatočníka a úroveň C2 špecialistu (v prípade jazykov úroveň rodeného hovoriaceho).

„Na výsledkoch testov môžeme pozorovať, že čím sú žiaci starší, tým vyššiu úroveň všeobecných kompetencií dosahujú. Paradoxne, keď sme sa zamerali na konkrétne kompetencie, bolo to presne naopak. Žiaci na prvom stupni ZŠ dokážu čítať s porozumením nadpriemerne, naopak gymnazisti v čítaní s porozumením skôr stagnujú. Dôvodom je najmä dobiehanie nedostatočnej úrovne z matematiky, cudzích jazykov a informatiky zo ZŠ,“ vysvetľuje Darina De Jaegher.

Pri konkrétnych zručnostiach tak FinQ odhalilo, že žiaci prvého stupňa a nižšieho stupňa osemročných gymnázií dosahujú nadpriemernú úroveň v čítaní s porozumením, žiaci 2. stupňa základných škôl a žiaci SOŠ bez maturitnej skúšky dosahujú úroveň vyššieho podpriemeru a najhoršie sú na tom žiaci gymnázií a SOŠ s maturitnou skúškou, ktorí dosahujú stagnujúcu úroveň v čítaní s porozumením zameranom na kontext narábania s financiami.

Matematika a práca s informáciami ide zasa najlepšie žiakom nižšieho stupňa na osemročných gymnáziách. Žiaci prvého stupňa ZŠ, študenti gymnázií a SOŠ s maturitnou skúškou dosahujú priemernú úroveň a žiaci druhého stupňa ZŠ a žiaci SOŠ bez maturitnej skúšky dosahujú podpriemernú úroveň kompetencií.

„Úvodná diagnostika prebiehala v náročnejších podmienkach, nakoľko žiaci museli dodržať hygienické opatrenia, písať s rúškom na tvári a pritom sa sústrediť na test, ktorý bol iný, ako na aký boli doteraz zvyknutí. Aj v  súčasnej dobe však oceňujeme kreatívnosť zainteresovaných strán a možno viac ako v minulosti platí:  „Kde je vôľa, spôsob sa nájde“ a napriek všetkým okolnostiam sa učitelia snažia zahrnúť vybrané  aktivity do vzdelávacieho procesu online,“ zhodnotil Pavel Sadloň, riaditeľ Gymnázia na ul. Ladislava Sáru v Bratislave, ktoré je jedným zo škôl zapojených v programe FinQ.

Žiaci ktorých škôl boli najúspešnejší?
Vstupné testovanie 2363 školákov prebiehalo v septembri hneď v úvode školského roka a sústredilo sa najmä na hlavné príčiny nízkej úrovne finančnej gramotnosti. Patrí k nim nižšia schopnosť čítať s porozumením a nižšia matematická gramotnosť. Autori projektu plánujú v testovaní zručností a pokroku detí pokračovať, aby mohli sledovať ich napredovanie. Dáta budú vyhodnocovať aj v porovnaní s triedami, ktoré nie sú zapojené do programu FinQ.

Celkovo najúspešnejšími v testovaní boli žiaci prvého stupňa ZŠ a nižšieho stupňa osemročných gymnázií. Spomedzi nich vynikli:

• Gymnázium M. R. Štefánika v Šamoríne
• ZŠ Hlboká v Bratislave
• ZŠ Karpatská v Žiline
• ZŠ Vančurova v Trnave

Najlepšie výkony spomedzi žiakov 2. stupňa podali:

• ZŠ Matky Alexie v Bratislave
• ZŠ Hlboká v Bratislave
• ZŠ Tomášikova v Košiciach.

Medzi strednými školami vynikli najmä:

• SOŠ strojnícka na Fajnorovom nábreží v Bratislave
• Obchodná akadémia v Trnave

Individuálne najlepší výkon celkovo na základných školách podal žiak zo ZŠ Budimír. Najlepšie hodnotenie dosiahli aj žiačka vyššieho stupňa osemročného Gymnázia L. Sáru v Bratislave, žiak vyššieho osemročného štúdia a žiačka päťročného štúdia na Gymnáziu Metodova v Bratislave.

V hodnotení konkrétnych kompetencií dosiahli najlepšie výsledky žiaci zo škôl:

Kategória Jazyk a komunikácia

• osemročné Gymnázium na ul. Ladislava Sáru v Bratislave
• Gymnázium Jozefa Miloslava Hurbana v Čadci

Kategória Matematika a práca s informáciami

• osemročné Gymnázium Metodova v Bratislave
• osemročné Gymnázium Pavla Horova v Michalovciach

Kategória Všeobecné kompetencie

• SOŠ  obchodu a služieb, P. Jilemnického v Trenčíne
• Obchodná akadémia v Trnave

Najlepší kolektívny výkon podali:

• Gymnázium L. Novomeského Tomášikova v Bratislave 
• Gymnázium Grösslingová Bratislava

• Zdieľať

• Tip na článok?