oPeniazoch.sk, Fingo Foto: getty images
Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sme za vlaňajšok spomedzi 27 krajín skončili vo výdavkoch na bývanie na nelichotivom druhom mieste za Fínskom.
Vlani dala priemerná slovenská domácnosť na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer tretinu z jej celkových mesačných výdavkov. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávame necelých 18 percent z rozpočtu, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra, necelých desať percent.
„Najmenej stojí mesačne vzdelávanie, a to necelé dve percentá. V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci v minulom roku jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje. Tretina slovenských domácností kvôli vysokým cenám za bývanie a potraviny žije od výplaty k výplate, teda nemajú peniaze ešte aj na nečakané finančné výdavky,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk.
V rámci 27 krajín EÚ je najnákladnejšou položkou bývanie, na ktoré Európania dávajú štvrtinu z celkových výdavkov domácnosti. Druhou najnákladnejšou položkou je doprava, ktorá má 13- percentný podiel. U nás predstavuje 6,5 percenta. Na jedlo a nealkoholické nápoje Európania v priemere vynakladajú 13 % z výdavkov, na reštaurácie, hotely, rekreáciu a kultúru ide takmer 9 % z celkových výdavkov domácností. Podľa Štatistického úradu SR boli čisté mesačné výdavky na jedného člena domácnosti na úrovni 386 eur. Celkové čisté mesačné príjmy boli vo výške 496 eur.
„Len na bývanie dávame v priemere 370 eur mesačne. Za posledných desať rokov sa čisté mesačné príjmy domácnosti zvýšili o tretinu, zároveň sa však o takmer rovnaké percento zvýšili aj výdavky. Preto máme aj vyššie percento ľudí, ktorí spadajú do kategórie materiálnej deprivácie, napríklad si nemôžu dovoliť ísť ani raz za rok na jednotýždňovú dovolenku mimo domu alebo jesť mäso či rybu aspoň každý druhý deň. Majú nedoplatky spojené s hypotékou alebo nájomným, úhradou za energie alebo splácaním nákupov na splátky a iných pôžičiek. Táto situácia sa vlani medziročne zhoršila, a očakávame, že vzhľadom na súčasnú situáciu spojenú s druhou vlnou koronakrízy, sa počet ľudí v materiálnej deprivácii môže opäť navyšovať,“ doplnila Buchláková.
Na Slovensku žije aktuálne 16,3 % rodín pod hranicou chudoby, čo predstavuje 872- tisíc ľudí. V našom prípade sa chudoba určuje od hranice 373 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s 2 dospelými a 2 deťmi do 14 rokov je to 780 eur mesačne. Hranica chudoby je odvodená od mediánového príjmu v krajine.
Osobitnou kategóriou sú dôchodcovia. V prípade výdavkov na bývanie a potraviny, sú v rámci 27 krajín únie v míňaní na prvom mieste. Až 57 % z celkových mesačných výdavkov minú na tieto položky. Podľa údajov Eurostatu predbehlo Slovensko všetky susedné krajiny, napríklad rakúski dôchodcovia minú mesačne iba tretinu výdavkov na potraviny a bývanie.
Ročné spotrebné výdavky domácnosti slovenských dôchodcov sú na úrovni 3760 eur. Dôchodcovia minú ročne na bývanie 987 eur, čo je najviac zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávajú ročne vyše 1000 eur, treťou najnákladnejšou položkou je doprava, ktorá zhltne 290 eur ročne. Zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva majú aj jedny z najvyšších výdavkov na lieky, a to na úrovni vyše 210 eur. Suma zahŕňa výdavky na lieky, respektíve doplatky na ne či zdravotnícke pomôcky, ktoré neprepláca zdravotná poisťovňa.
