Čo mali spoločné Maradona a monetárna politika

Pridajte názor  
Čo mali spoločné Maradona a monetárna politika
Zdroj: FTAlphaville
Foto: SITA/AP


1. 12. 2020 - To, že pred niekoľkými dňami zomrel jeden z najznámejších futbalistov na svete, Diego Maradona, si všimol FTAlphaville a pripomína, ako poslúžil pre jednu z najlepších monetárnych analógií v histórii.

Písal sa rok 2005, vtedajší guvernér Bank of England Mervyn King pripomenul zápas, ktorý v roku 1986 zohrala Argentína proti jeho krajine na svetovom šampionáte. King tým chcel ukázať, akým vývojom prešla monetárna politika a "ako sa modernizovať centrálne bankovníctvo". Argentína vtedy strelila anglickému tímu dva góly a oba si zaslúži pozornosť, ale z úplne iného dôvodu.

Prvý padol vďaka známej "Božej ruke". King v súvislosti s ňou hovoril o starom prístupe k centrálnemu bankovníctvu, ktoré bolo zahalené rúškom "nevedomosti a mystéria". Teda prístup, ktorý často priniesol nečakané kroky, kedy sa reakcie centrálnych bánk v podobných situáciách líšili a banky sa nedržali jasných pravidiel. Čo prišlo potom? King túto zmenu demonštroval na druhom góle, ktorý v uvedenom zápase strelil Maradona. Maradona vtedy bežal z vlastnej polovice ihriska, prešiel cez niekoľko brániacich Angličanov a potom strelil loptu do brány súpera. To najpozoruhodnejšie však bolo, že Maradona bežal v podstate po priamke. Ako je ale možné, že sa mu podarilo obísť päť protihráčov a neurobiť ani jednu kľučku? King to vysvetľuje tým, že obrancovia sa správali podľa svojich očakávaní a práve nastavené očakávania umožnili Maradonovi bežať rovno. Obrancovia totiž čakali presne to, že ich protihráč bude kľučkovať, raz doľava, raz doprava. Ale ten nakoniec nemusel urobiť ani jednu kľučku.

Čo mali spoločné Maradona a monetárna politika

Monetárna politika funguje podobným spôsobom. Trhy a investori totiž posúvajú trhové sadzby podľa svojho očakávania ďalších krokov centrálnych bánk. Nakoniec tak môže dôjsť k tomu, že Bank of England a ďalšie centrálne banky sú schopné ovplyvniť smer, ktorým sa ekonomika uberá, bez toho, aby museli nejako výrazne hýbať so sadzbami. Inak povedané, bežia rovno vďaka tomu, ako sú nastavené očakávania. Finančné trhy totiž nečakajú, že by centrálne banky držali sadzby na konštantnej úrovni. Naopak neustále špekulujú o tom, že sadzby pôjdu hore či dolu. A práve tieto očakávania niekedy pomôžu stabilizovať správanie súkromného sektora a jeho výdavky tak, že centrálna banka nakoniec nemusí sadzbami nejako výraznejšie hýbať.