Slovenskí europoslanci z hlavných politických frakcií Európskeho parlamentu (EP) podporili stredajšiu výzvu zákonodarného zboru EÚ na prerobenie európskej priemyselnej stratégie tak, aby zohľadnila aj dopady koronakrízy.
Poslanec Ivan Štefanec (KDH), ktorý je šéfom slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany (EPP) v europarlamente, pre TASR uviedol, že európsky priemysel stojí pred troma veľkými výzvami. Prvou je boj s ekonomickými následkami pandémie, druhou klimatické zmeny a treťou transformácia v dôsledku digitalizácie a automatizácie. "Na všetky tieto výzvy musíme nájsť odpovede veľmi rýchlo. Nezaobíde sa to bez úzkej spolupráce so súkromným sektorom, vedeckou obcou, vzdelávacími inštitúciami a samozrejme národnými vládami," opísal situáciu.
Podľa jeho slov uznesenie EP vyzýva práve na urýchlené vytváranie takýchto partnerstiev a väzieb, ktoré pomôžu, aby európsky priemysel vyviazol z krízy posilnený a bez straty pracovných miest. "Keďže najviac pracovných miest tvoria malí podnikatelia, vždy musíme mať na pamäti ich podporu znižovaním administratívnej záťaže a odstránením všetkých bariér na spoločnom európskom trhu. Jeho dokončenie bude v prospech všetkých občanov," dodal.
Poslanec Martin Hojsík (PS) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) ocenil, že priemyselná politika sa zameriava na strategickú autonómiu. "Zistili sme, že na začiatku pandémie sme boli závislí od iných. Európa chce byť silným obchodným hráčom, chceme obchodovať, ale súčasne chceme mať možnosť byť nezávislí od iných," vysvetlil. Za prínos uznesenia z dielne EP považuje, že priemyselná stratégia sa nepozerá na budúce zmeny čisto z hľadiska priemyslu, ale zameriava sa aj na problémy, ako riešiť klimatickú krízu. "To znamená, ako dokážeme byť silnejší v zelených technológiách a ako dokáže Európa vyťažiť z toho, že chce chrániť klímu, niečo pozitívne, nielen pre planétu, ale aj pre vlastnú ekonomiku" dodal.
Poslanec za Smer-SD Robert Hajšel zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) privítal snahy o novú priemyselnú stratégiu EÚ. Aj preto, že pandémia ochorenia Covid-19 podľa jeho slov ukázala, že európska ekonomika je zraniteľná. A že nemá dostatočnú priemyselnú autonómiu a jej strategické podniky nie sú dostatočne chránené, aby sa v čase pandémie alebo inej krízy nestali predmetom nepriateľského prevzatia veľkými spoločnosťami z krajín, ktoré nie sú vždy partnermi či spojencami EÚ.
"Je dobré mať stratégiu, ktorá nám umožní zadefinovať si, aké sú naše strategické odvetvia. Aby sme boli dostatočne odolní do budúcnosti, pričom ide o primárnu výrobu, ako je oceľ, ale aj o digitálne odvetvia," povedal Hajšel. Zdôraznil, že Únia musí presadzovať vývoj vlastných technológií, pokiaľ ide o digitalizáciu, umelú inteligenciu či 5G siete, aby bola čo najviac autonómna nielen od Číny, ale aj od Spojených štátov. "Aby sme nemuseli prijímať podmienky či akceptovať dohody, ktoré idú proti nám," vysvetlil poslanec.
Hajšel pripomenul, že priemysel bol, je a aj vždy bude dôležitou súčasťou európskej ekonomiky, hoci dnes sa výraznejšie na tvorbe HDP podieľa sektor služieb. Priemysel sa však podľa jeho slov musí prispôsobovať vývoju a modernizácii spoločnosti, v súlade s cieľmi digitalizácie a ekologizácie, pričom domácou úlohou EÚ je, aby k modernizácii ekonomiky došlo udržaním si konkurencieschopnosti podnikov, bez výrazných strát pracovných miest a bez presunu strategických odvetví do rozvojových krajín alebo do Číny.
