Nakupujeme zbytočnosti, takmer polovica následne putuje do odpadu

Diskusia 1  
Nakupujeme zbytočnosti, takmer polovica následne putuje do odpadu
Zdroj: Fingo
Foto: getty images;TASR/Roman Hanc


25. 11. 2020 - Priemerný Slovák minie na zbytočnosti približne 65 eur mesačne. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat vlani minuli Slováci desiatky eur „navyše“ na rôzne nepotrebné elektronické vychytávky, oblečenie či kozmetiku. Až 40 % z toho, čo nakúpime, vyhodíme.

„Podliehame impulzívnym nákupom a nakupujeme aj to, čo nám netreba. Pritom zabúdame na šetrenie a v prípade nečakaných finančných výdavkov ako je oprava práčky či auta nemáme vytvorenú dostatočnú rezervu. Len v potravinách minieme ročne na výrobky mimo nákupného zoznamu približne 2300 eur. Ide častokrát o potraviny, ktoré nestihneme skonzumovať do konca ich spotreby a vyhadzujeme ich potom zbytočne,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička FinGO.sk

Najrizikovejšími mesiacmi v prípade míňania na zbytočnosti sú podľa štatistík posledné tri mesiace roka. Súvisí to s nákupmi potravín a darčekov na Vianoce. 

„Za potraviny a darčeky dávame v priemere 500 eur. Celkovo vianočné sviatky nahrávajú maloobchodníkom, nakoľko sú ich tržby v tomto období najvyššie počas roka. V priemere sú tržby maloobchodu len počas decembra vyššie oproti ostatným mesiacom roka o zhruba 10 až 20 %. Najvyšší nárast tržieb je tradične u predajcov potravín, elektroniky, kozmetiky či športových potrieb. Na druhej strane, po mesiaci žatvy prichádza v januári pre obchodníkov pokles, keďže začiatkom roka majú ľudia tendenciu viac šetriť. Vtedy sa tržby obchodníkov znižujú v priemere o 10 %, a to aj napriek tomu, že v tomto čase štartujú aj januárové výpredaje,“ doplnila Buchláková. 

Ak sa pozrieme na celkové výdavky slovenských domácnosti, najnákladnejšou položkou je bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávame 18 percent zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra (deväť percent). Najmenej stojí mesačne vzdelávanie, a to necelé dve percentá. V porovnaní s krajinami EÚ mali Slováci za rok 2020 jedny z najvyšších nákladov nielen na bývanie, ale aj na potraviny a nealkoholické nápoje. 

Nakupujeme zbytočnosti, takmer polovica následne putuje do odpadu

Spôsoby, ako lepšie fungovať s mesačným rozpočtom domácnosti, je hneď niekoľko. V prvom rade je dôležité si spísať, na čo míňate. Mnoho Slovákov podlieha v obchodoch tzv. spontánnym nákupom, kde napríklad v potravinách okrem potrebných položiek skončia v nákupnom košíku aj tie, ktoré nie sú nevyhnutné, ale zlákajú spotrebiteľov reklamou či obalom.  V prvom rade treba nakupovať plánovane, nie impulzívne. „Pri nakupovaní by mal byť samozrejmosťou nákupný zoznam. V obchode sa totiž často necháme zlákať výhodnou ponukou na niečo, čo reálne nepotrebujeme, prípadne bez čoho sa vieme bez problémov zaobísť. Alebo kupujeme veci, ktoré použijeme len raz a potom nám doma zbytočne zaberajú miesto.

Rovnako tak je dôležité si urobiť poriadok v míňaní na bývanie. Okrem povinných platieb za plyn, elektrinu či vodu, majú mnohé slovenské domácnosti svoje príbytky zaťažené hypotékou. „Často tiež platíme za rozsah služieb, ktorý je nad naše reálne potreby – napríklad káblovka, internet, mobilný paušál, ale aj  zbytočne predražené pôžičky alebo  poistenie,“ skomentovala Buchláková. 

Nakupujeme zbytočnosti, takmer polovica následne putuje do odpadu

Mnohí Slováci siahli počas koronakrízy po krátkodobých pôžičkách, nakoľko nemali vytvorené dostatočné finančné rezervy. Rezerva slúži na prípad nečakaných udalostí, ako je strata zamestnania alebo dlhodobá práceneschopnosť. Sú to peniaze, ktoré by sme mali mať ihneď k dispozícii, nemali by však ležať na bežnom účte, aby sme ich neminuli. Najlepšie je zriadiť si sporiaci účet alebo depozitné konto, na ktoré sa budú presúvať peniaze hneď po výplate. 

Na druhej strane, mnoho Slovákov má viac než len potrebnú finančnú rezervu odloženú na bežných účtoch alebo neefektívnych sporeniach. V rámci trhu ide zhruba o dve tretiny prostriedkov, ktoré by Slováci mali investovať a nemali ich nechávať na bežných účtoch. Vhodným riešením môže byť využitie investičných nástrojov, ktoré z dlhodobého hľadiska uchovávajú hodnotu investície a môžu byť o 10 či 20 rokov hodnotným dedičstvom pre deti. Môžu to byť ETF fondy, prípadne dnes už nie je ničím neobvyklým napríklad sporiaci program, ktorým si môžu klienti zakúpiť investičné zlato, a to aj za pár eur mesačne.