Osem zmien, ktoré nás čakajú pri dôchodkoch

Diskusia 23  
Osem zmien, ktoré nás čakajú pri dôchodkoch
Zdroj: OVB
Foto: getty images


21. 11. 2020 - Súčasná vláda zaradila reformu dôchodkového systému medzi priority. Pripravuje sa ústavný zákon, vláda zvažuje financovanie zmien z európskeho Plánu obnovy. Finančný analytik komentuje osem zásadných zmien.

Zmrazený minimálny dôchodok a kvalifikované roky
Prvou úpravou, ktorá už je schválená a bude platiť od januára 2021, je zmrazenie sumy minimálneho dôchodku a započítanie len kvalifikovaných rokov sporenia. Čo to v praxi znamená? Minulá vláda naviazala minimálne dôchodky na 33 percent priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Tento krok zásadne oslabil zásluhovosť dôchodkov, keďže rovnaký minimálny dôchodok mal človek s hrubou mzdou vyše 900 eur a aj ten, ktorý platil odvody z malého, napríklad stoeurového úväzku. „Takto nastavený minimálny dôchodok rástol rýchlejšie ako zásluhové starobné a invalidné dôchodky, čo bolo absolútne nefér. Zmrazenie je prvý krok, po ktorom musí prísť rovnaká valorizácia pre všetky dôchodky,“ hodnotí Marián Búlik, finančný analytik. Do rokov sporenia sa budú počítať len tie roky dôchodkového poistenia, keď mal človek priemerný osobný mzdový bod najmenej 24,1 % priemernej mzdy. Inak povedané, len pri odvodoch z platu aspoň vo výške štvrtiny priemernej mzdy spred dvoch rokov (244 € podľa roku 2018) sa daný rok započíta do 30 rokov dôchodkového poistenia, ktoré sú podmienkou priznania minimálneho dôchodku.

Zruší sa fixný vek odchodu dôchodku a zavedie individuálny strop pre predčasný odchod do penzie
Zastropovanie veku odchodu na 64 rokov je vzhľadom na neustále rastúci vek dožitia finančne neudržateľné. Zároveň je nespravodlivé voči ľuďom, ktorí už sú na dôchodku, keďže noví dôchodcovia by strávili na penzii oveľa dlhší čas. Dôchodkový vek by mala určovať stredná dĺžka života. „Národná banka neočakáva, že sa dôchodkový vek bude meniť presne podľa očakávanej dĺžky života, do úpravy by sa však mala premietnuť aspoň polovica demografickej zmeny,“ vysvetľuje M. Búlik. Ak sa dĺžka života predĺži o 4 roky, mal by sa vek odchodu do dôchodku posunúť aspoň o 2 roky. Zároveň sa plánuje tzv. individuálny dôchodkový strop po 40 rokoch. „Má ísť o ekvivalent k dnešnému predčasnému dôchodku, avšak nastavený bez zásadného krátenia. Nárok na odchod do dôchodku by bol odvodený nielen od počtu rokov, ale aj od zaplateného poistného.“ Inšpiráciou by mal byť švédsky model, tzv. NDC schéma, ktorý v 1. pilieri kombinuje virtuálnu hodnotu dôchodkového účtu a vek. Švédsky model je pritom automaticky nastavený tak, že na pokles počtu pracujúcich na jedného dôchodcu, ktorý aj nás čaká v ďalších desaťročiach, reaguje automaticky znižovaním dôchodkov z 1. piliera.

Osem zmien, ktoré nás čakajú pri dôchodkoch

Prednastavená sporiaca stratégia – avšak len pre nových sporiteľov

V roku 2013 Ficova vláda presunula 80 % sporiteľov do garantovaných fondov. Po siedmich rokoch v nevýhodných fondoch stále sporí približne 71 %. To potvrdzuje, že väčšina sporiteľov sa o svoj osobný účet a investičnú stratégiu nezaujíma. Po novom by v 2. pilieri systém automaticky nastavil takú sporiacu stratégiu, ktorá má z dlhodobého hľadiska potenciál dosiahnuť čo najvyšší výnos pri rešpektovaní životného cyklu jednotlivca. „Inštitút finančnej politiky vypočítal, že kvôli nesprávnemu fondu stratil priemerný sporiteľ v 2. pilieri za štyri roky až 1 500 eur úspor. Táto strata sa pritom rokmi stále rýchlejšie zvyšuje. Je rozhodne dobrým krokom urobiť správne základné nastavenie za sporiteľov. Alokácia odvodov do vhodných fondov rozhoduje o tom, aký dôchodok ľudia v 2. pilieri získajú,“ hovorí Marián Búlik. Táto zmena sa však má týkať len nových sporiteľov. Pri existujúcich sporiteľoch minister Krajniak nenavrhne automatický presun sporiteľov z dlhopisových fondov do rizikových fondov. Poradný orgán vlády – investičná rada – však odporučí dôchodkovým správcovským spoločnostiam, aby poradili sporiteľom, v akom fonde by si mali sporiť. Zostáva teda otvorenou otázkou, či vôbec a ako rýchlo budeme vidieť toľko potrebný presun. Dnes je totiž z 10 mld. eur stále takmer 7 miliárd nevhodne umiestnených v málo výkonných garantovaných fondoch. Tie zarábajú 1-2 % ročne, zatiaľ čo indexové alebo akciové fondy 5-8 % ročne. „Je plusom, že sa základná stratégia bude týkať mladých ľudí. Aj keď štatistiky v ich prípade ukazujú, že 8 z 10 mladých ľudí už dnes správne smeruje svoje úspory do rastových fondov, aj tu je regulácia potrebná. Aj pri pätine sporiteľov dokážu desiatky rokov sporenia v nesprávnom fonde urobiť veľký rozdiel.“ 

Osem zmien, ktoré nás čakajú pri dôchodkoch

Cenovo dostupná pasívna investičná stratégia

Národná banka sa prihovára za to, aby mal každý sporiteľ nárok aj na pasívnu investičnú stratégiu, ktorá by kopírovala globálne indexy. Táto alternatíva by mala byť lacnejšia (s nižšími poplatkami) ako aktívne manažované portfóliá. „Túto možnosť chápem ako krok, ktorý má zvýšiť motiváciu správcov dosahovať aktívnou správou portfólia lepšie výsledky. Zároveň je logické, že pasívne fondy by mali mať nižšie poplatky ako tie aktívne manažované,“ myslí si  Marián Búlik.

Možnosť vystúpenia zo sporenia
Pracovná komisia ministerstva práce, ktorá pripravuje ústavný zákon, zvažuje aj ukotvenie možnosti vystúpiť zo sporenia. „Rozumiem tomu, že odborníci snažia predísť zbytočným atakom na reformu systému od opozície a dezinformačnej scény. Možnosť výstupu sa javí ako rozumný krok, avšak za presne určených podmienok a s jasným určením, akým spôsobom sa bude počítať dôchodok. Nemôže sa stať, aby títo ľudia zaťažili štátny rozpočet na úkor tých, ktorí svoj dôchodok skladajú z viacerých pilierov,“ odporúča Marián Búlik.

Minimálna sadzba príspevku do druhého piliera
Aby sa predišlo politickým zmenám (napr. zásadné zníženie odvodov do 2. piliera Ficovou vládou), má ústavný zákon garantovať, že výška príspevku do druhého piliera bude najmenej jedna štvrtina celkovej efektívnej sadzby starobného dôchodkového zabezpečenia. Dnes je efektívna sadzba okolo 23 % a bude postupne rásť. Samotný dôchodkový odvod by mal dosiahnuť minimálne 6 % (aktuálne 5 %)

Osem zmien, ktoré nás čakajú pri dôchodkoch

Meranie výkonnosti fondov v 2. pilieri podľa referenčných indexov (bechmarkov)

Za posledných päť rokov naše dôchodkové fondy pri porovnaní s fondmi v Európe dosahujú porovnateľnú výkonnosť. Dlhodobo však vo výkonnosti zaostávajú. Preto by súčasťou reformy mali byť benchmarky. Benchmark môže byť zavedený dvomi spôsobmi: buď ho navrhne ministerstvo práce a ministerstvo financií spolu s NBS alebo bude musieť každý správca zverejniť vlastný benchmark, voči ktorému porovnáva vlastnú výkonnosť. „Medzi politické zmeny, ktoré uškodili 2. pilieru, patrilo aj nastavenie porovnávacej výkonnosti fondov medzi správcami. Lepšou cestou je, keď každý správca zverejní vlastný benchmark, ktorý je rizikovosťou a výnosnosťou podobný ich fondu. A následne bude regulátor detailne sledovať a prípadne sankcionovať slabú výkonnosť,“ odporúča Marián Búlik.

Pravidelný výpis o očakávanej výške dôchodku
Štát v posledných rokoch úplne rezignoval na kampaň o tom, aké dôležité je sporiť si na dôchodok a zároveň ľudí nijako nemotivuje sporiť. Takýto výpis bude dôležitým nástrojom. Po vzore iných štátov bude pravidelne informovať sporiteľa nielen o stave úspor vo všetkých troch dôchodkových pilieroch, ale aj o tom, aký dôchodok mu aktuálne „vychádza“. „Tento krok môže byť zásadný, aby sa väčšina obyvateľov Slovenska zobudila a pustila sa poriadne do sporenia na dôchodok. Pretože drvivá väčšina sa stále spolieha na to, že štát sa o nich nejako postará,“ myslí si M. Búlik.  Stav úspor v sporiacich pilieroch je totiž žalostný – typicky len 17 500 eur.