oPeniazoch.sk, zerohedge Foto: getty images
Svet sa rúti k veľkolepej deflačnej explózii dlhu, alebo k hyperinflačnej supernove. Inak sa nedajú zmietnuť zo stola dlhy za stovky biliónov dolárov.
Zatiaľ posledná štvrťročná správa Inštitútu medzinárodných financií predpovedá, že rast celkového globálneho dlhu do konca roku 2020 dosiahne 277 biliónov dolárov (365 % HDP).
Globálny dlh od roku 2019 vzrástol o viac ako 15 biliónov dolárov a v 3. štvrťroku 2020 dosiahol nový rekord viac ako 272 biliónov dolárov. Keďže fiškálna reakcia na pandémiu pokračuje, IIF očakáva, že globálny dlh okrem finančného sektora je na dobrej ceste tento rok dosiahnuť 210 biliónov dolárov (274 % HDP) oproti 194 biliónom (240 %) v roku 2019.
Dlh rozvíjajúcich sa trhov (okrem finančného sektora) sa rýchlo blíži k 210 % HDP, oproti 185 % zaznamenaných vlani, a 140 % pred desiatimi rokmi. Prudko klesajúce príjmy spôsobili, že dlhová služba bude pre vlády krajín rozvíjajúcich sa ekonomík oveľa náročnejšia – aj napriek nízkym nákladom na pôžičky. Do konca roku 2021 je splatných okolo 7 biliónov dolárov z dlhopisov rozvíjajúcich sa trhov a pôžičiek, pričom 15 % z toho v amerických dolároch.
Globálne zadlženie sa zvýšilo za prvé tri štvrťroky o 15 biliónov dolárov 2020 a teraz predstavuje viac ako 272 biliónov dolárov. Mnohé z toho, ak nie celé toto zvýšenie speňažili centrálne banky, ktoré aktivovali pohotovostný plán pre katastrofy známy ako vrtuľníkové peniaze. Spoločne s malými náznakmi spomalenia emisie dlhov, IIF odhaduje, že globálny dlh prelomí rekord a do konca roka dosiahne 277 biliónov dolárov.
Pomery dlhu k HDP zostali parabolické. Po rekordnom náraste globálneho dlhu k HDP z 320 % na zhruba 362 % v 1. polroku 2020, IIF s hrdosťou oznamuje, že nárast v Q3 2020 bol „miernejší“. A hoci IIF očakáva, že globálny pomer dlhu k HDP dosiahne v roku 2020 zhruba 365 % HDP, v prípade, že dôjde k opätovnému lockdownu v najbližších týždňoch, môže celkový dlh voči HDP v nasledujúcich dvoch kvartáloch dosiahnuť 400%.
Podrobnejší pohľad ukazuje, že dlh na vyspelých trhoch prekročil v 3. štvrťroku 2020 rekordných 432 % HDP, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 50 percent. USA sú zodpovedné za takmer polovicu tohto nárastu, a najviac vzrástol v sektore verejnej správy (nárast o 3,7 miliardy USD) a v nefinančných podnikových sektoroch (nárast o 1,7 miliardy USD). V eurozóne rástol vládny dlh o 1,5 bilióna dolárov v 3. štvrťroku 2020 a celkový dlh nad 53 biliónov dolárov (aj keď je to stále pod historickým maximom 55 biliónov dolárov v 2. štvrťroku 2014). Dlh na iných vyspelých trhoch sa za prvé tri štvrťroky 2020 zvýšil o viac ako 3,7 bilióna dolárov na 65 biliónov dolárov.
Dlh rozvíjajúcich sa trhov stúpol „iba“ na 250 % HDP. Hodnota dolára tam dlh zdražuje o 76 biliónov dolárov. V prvých troch štvrťrokoch 2020 sa hodnota dlhu v USD prudko zvýšila aj v Číne, Egypte, Saudskej Arábii, na Filipínach a v Turecku. Rast dlhu na rozvíjajúcich sa trhoch bol spôsobený nárastom dlhu nefinančných spoločností v Číne. S výnimkou Číny poklesla hodnota dlhu EM v USD z 31 biliónov dolárov v 4. štvrťroku 2019 na 29,3 biliónov dolárov v 3. štvrťroku 2020, čo do veľkej miery odráža straty v menách EM voči USD. Vylúčenie Číny je samozrejme nemožné vo svete, kde bude Čína čoskoro dominantnou superveľmocou.
Dlh mimo finančného sektora zároveň dosiahol v 3. štvrťroku 2020 206 biliónov dolárov, čo je nárast zo 194 biliónov dolárov v roku 2019. Vlády sú zodpovedné za 60 % rastu dlhu na svete vo výške 12 biliónov dolárov. Globálny dlh nefinančných spoločností vzrástol o viac ako 4,3 bilióna dolárov na čerstvé maximum takmer 80 biliónov dolárov, zatiaľ čo dlh domácností vzrástol o 500 miliárd dolárov na takmer 50 biliónov dolárov.
Najdôležitejší je rast dlhu nefinančných spoločností v Číne, z 150 % HDP v 3. štvrťroku 2019 na viac ako 165 % v 3. štvrťroku 2020, čo je markantný nárast. IIF odhaduje, že celkový čínsky dlh voči HDP dosiahol 335 % HDP – oproti 200 % HDP v roku 2011. Je to ohromujúca suma a je to viac ako dvojnásobok oficiálnych čínskych ukazovateľov.
Hlbší pohľad neodhaľuje žiadne prekvapenie: USA, Kanada a Japonsko zaznamenali tento rok najväčší nárast dlhu nefinančného sektora, pričom rast pomeru dlhu k HDP sa pohyboval od 45 percentuálnych bodov v USA na viac ako 75 percentuálnych bodov v Kanade. Na vyspelých trhoch bol opäť hlavným ťahúňom rastu vládny dlh, ktorý sa najviac zvýšil v Kanade, Japonsku, USA, Veľkej Británii a Španielsku. Za zmienku stojí Írsko ako jediná krajina vo vzorke IIF, ktorá zaznamenala pokles pomeru celkového dlhu, pretože poklesy dlhu domácností a nefinančných spoločností vyrovnali rast vládneho dlhu.
IIF tu poukazuje na obrovský problém. Zatiaľ čo v minulosti rozvíjajúce sa trhy slúžili ako globálny archív dlhov vďaka svojej nízkej finančnej páke, rastúce bremená dlhovej služby sa v súčasnosti stali kľúčovou otázkou pre rozvíjajúce sa trhy. Do značnej miery odrážajú rozsiahlu reakciu menovej politiky na pandémiu. Korporátni dlžníci dokázali dosiahnuť nižšie náklady na financovanie pri nadpriemerných splatnostiach. Krátkodobé dlhové nástroje tvoria viac ako 45 % z celkovej emisie na vyspelých trhoch. Nižšie politické sadzby tiež znížili vládne náklady na pôžičky, čo je veľká výhoda vzhľadom na rozsiahle straty výnosov spojené s Covidom-19. Na rozvíjajúcich sa trhoch však tieto straty výnosov značne zvýšili zaťaženie dlhovou službou aj napriek výhodám z nižších nákladov na prijaté úvery a pôžičky. IIF odhaduje, že do konca roku 2021 bude splatných asi 7 biliónov dolárov dlhu rozvíjajúcich sa trhov, pričom dlh denominovaný v USD predstavuje 15 %.
„Tempo globálneho hromadenia dlhu je od roku 2016 bezprecedentné a zvyšuje sa o viac ako 52 biliónov dolárov. Zatiaľ čo asi 15 biliónov dolárov tohto nárastu bolo zaznamenaných v roku 2020 kvôli pandémii Covid-19, nárast dlhu za posledné štyri roky ďaleko predbehol nárast o 6 biliónov dolárov za porovnateľné obdobia skôr.“ Inými slovami, aj IIF pripúšťa, že „existuje značná neistota v súvislosti s tým, ako môže globálna ekonomika v budúcnosti znižovať mieru zadlženia bez významných negatívnych dopadov na ekonomickú činnosť“.
Keď to všetko spočítame dohromady, odhalí sa surrealistická apokalyptická pekelná scéna, svet sa buď zrúti do singulárnosti dlhu, pretože globálny dlh k HDP sa pomaly, ale isto dostáva k 1000 %, alebo to celé exploduje v hyperinflačnej supernove, keď centrálne banky budú rozdávať bilióny digitálnych žetónov každému občanovi, aby si kúpili čokoľvek a všetko, čo si zmyslia, v snahe hyperinfláciou sa zbaviť dlhu. Áno, vďaka digitálnym dolárom, eurám, jenom a juanom, ktoré si centrálne banky zavedú, by nasledujúce desaťročie mohlo priniesť reflačnú fiškálnu reakciu, v ostrom kontraste k úsporným predsudkom z roku 2010. Samozrejme, tiež by to rozpútalo monetárne tsunami, ktoré za pár rokov odstráni fiat meny, ako ich dnes poznáme. Najväčším príbehom roku 2020 nebude kornavírus, ani americké prezidentské voľby, ale príprava centrálnych bánk na spustenie digitálnych mien. Máme pred sebou asi 2 – 3 roky, kým sa digitálne meny úplne prijmú.
Či už pôjde o deflačnú bombu, alebo o hyperinflačnú supernovu, záver IIF je celkom jasný: „ak hromada globálneho dlhu bude naďalej rásť priemerným tempom ako za posledných 15 rokov, naše odhady naznačujú, že globálny dlh by mohol do roku 2030 presiahnuť 360 biliónov dolárov, čo je o vyše 85 biliónov dolárov viac ako je súčasná úroveň.“
Možno by bola na mieste otázka, koho tieto čísla vôbec trápia? V tomto okamihu je už príliš neskoro na to, aby ste boli „fiškálne obozretní“, takže môže vzniknúť toľko dlhov, koľko si vezme trh, a budete si užívať nasledujúcich pár rokov, kým sa to celé rozpadne. Či to už bude v inflačnom alebo deflačnom kontexte, objaví sa nápis: „koniec hry“.
