oPeniazoch.sk, Natixis Foto: getty images
Vo v celej eurozóne je pravdepodobné, že dlhodobé reálne sadzby zostanú ešte dlho negatívne. Ako môžu v takejto situácii reagovať sporitelia?
Za negatívnymi sadzbami stoja hneď dve veci. Na jednej strane bude ECB udržiavať sadzby aj naďalej nízko, pretože sa bude snažiť uľahčiť dlhovú službu dlžníkom. Navyše ju k tejto politike bude tlačiť uvoľnená monetárna politika v USA a snaha o stlačenie rizikových spreadov na periférii menovej únie. Na druhej strane dôjde k určitému nárastu inflácie, a to vďaka ekonomickému oživeniu, rastu cien komodít a snahe firemného sektora o zvýšenie ziskovosti.
Hlboko v zápore: Historický vývoj reálnych sadzieb vo Francúzsku a eurozóne
Banka poukazuje na situáciu v Japonsku, kde sa nominálne sadzby pohybujú okolo nuly, ale v spoločnosti aj napriek tomu panuje veľká ochota držať vládne obligácie a cenné papiere s takýmito výnosmi. Nič podobné sa ale v Európe čakať nedá. Eurozóna a Japonsko sa významne líšia v miere očakávanej inflácie. Zatiaľ čo v Japonsku sa aj reálne sadzby pohybujú okolo nuly, v eurozóne by to tak byť nemalo. V Japonsku nie je až tak nevýhodné držať vládne obligácie a podobné sporiace nástroje, pretože reálne sadzby sa podobne ako nominálne pohybujú okolo nuly. V Európe by však sporitelia mohli tieto nástroje stále viac odmietať kvôli vyššej inflácii a následne záporným reálnym výnosom.
Podľa Natixis existuje niekoľko alternatív, ktoré pre sporiteľov prichádzajú do úvahy. Prvou z nich sú rizikové aktíva ako akcie či korporátne obligácie. Alebo nelikvidné aktíva, ako napríklad nehnuteľnosti. Dokonca by podľa banky mohla spoločnosť od vlády stále viac požadovať, aby vydávala dlhopisy, ktorých výnos je previazaný s výškou inflácie. Každopádne sa dá očakávať, že ľudia budú sťahovať svoje úspory z veľmi nízko úročených nástrojov, ako sú vklady v bankách či vládne obligácie.
