oPeniazoch.sk, FTAlphaville Foto: getty images
Už to nemusí trvať dlho a eurozóna bude mať svoju vlastnú digitálnu menu. Európska centrálna banka zverejnila svoju analýzu týkajúcu sa možnosti zavedenia digitálneho eura a tá si získala veľkú pozornosť. Na stránkach Financial Times sa objavujú aj predpovede kedy. Jedna z nich je celkom odvážna, do roku 2025.
Súčasný systém funguje tak, že väčšina centrálnych bánk distribuuje svoju menu bankám cez operácie na voľnom trhu. Na neho ale majú banky prístup iba v prípade, že sú v danej krajine podnikateľsky aktívne. Musia mať účet v centrálnej banke a celkovo je systém nastavený tak, že všetko je držané v rámci jurisdikcie danej centrálnej banky. Peniaze sú teda "veľmi lokálne".
Transakcie v iných menách sa potom vysporiadajú cez takzvané korešpondenčnej banky. To so sebou nesie riziko, že protistrana nesplní svoje záväzky včas (riziko likvidity) či dokonca vôbec (riziko týkajúce sa solventnosti). Problémy potom môžu vyvolávať reťazovú reakciu a ohroziť celý systém. A cenu za riziko zaplatí podľa FTAlphaville zákazník. Buď vo forme vyšších poplatkov alebo oneskorených platieb.
Do tohto prostredia vstúpil nedávno Facebook s myšlienkou na vytvorenie nástroja pre rýchlu a lacnú medzinárodnú platbu. Medzi centrálnymi bankami tento plán vyvolal rozruch. Plány na vytvorenie digitálnej meny v eurozóne sú stále vo svojej počiatočnej fáze
FTAlphaville sa domnieva, že plány Facebooku na vytvorenie digitálnej meny Libra sú od počiatku "mizerné". Ich zverejnenie malo ale významný vedľajší efekt, pretože donútilo centrálne banky k tomu, "aby sa prebudili a venovali sa významným slabinám súčasného systému fungovania ich mien". Inak povedané, Libra donútila centrálne banky priznať si, že aj napriek desaťročiam digitalizácie sú medzinárodné platobné systémy stále pomalé, drahé a niekedy neposkytujú potrebné bezpečie.
V tejto súvislosti FTAlphaville pripomína, že netreba zabúdať, že euro má v globálnej ekonomike stále oveľa slabšiu pozíciu ako dolár. Bolo by dobré, keby vzrástol objem aktív denominovaných v eurách a euro sa vo väčšej miere rozšírilo za hranice eurozóny? FTAlphaville v tejto súvislosti poukazuje na Grécko, ktorého hospodárenia spôsobilo celej menovej únii nemalé problémy, "a to ide o krajinu, ktorá sa riadi zákonmi EÚ."
Ak v nejakej krajine, v ktorej sa vo veľkej miere používajú doláre, dôjde k ich nedostatku, Fed môže poskytnúť swapové linky a potrebnú likviditu. Urobil tak napríklad počas krízy roku v 2008. Tieto linky ale vyvolali politické spory a podľa FTAlphaville môžu ovplyvňovať aj nezávislosť Fedu. Keby sa euro vďaka digitalizácii používalo vo svete viac ako teraz, podobným výzvam by mohla čeliť tiež ECB. Aj tá podobné linky už použila, ale v oveľa menšej miere ako Fed. Aj tak sa ale ECB môže rozhodnúť, že digitálne euro je v jej záujme. A potom môže podľa FTAlphaville dôjsť k tomu, že svet sa vďaka revolúcii v medzinárodnom platobnom systéme začne od dolára prikláňať k euru.
