Veľký podiel na trhu ešte neznamená automaticky monopol

, theconversation Foto: getty images;SITA/AP

Google údajne zneužíva svoje postavenie na trhu, a vďaka svojej veľkosti a zdrojom si dokáže zabezpečiť dohody, ktoré jej zaručujú výsadné postavenie. Vyhľadávanie nie je ako sociálne médiá, zdieľanie jázd alebo platformy typu Amazon, čo ekonómovia označujú za trhy so sieťovými externalitami, čo znamená, že keď produkt používa viac spotrebiteľov, stáva sa cennejším pre ostatných spotrebiteľov.

Nedávno americké ministerstvo spravodlivosti podalo žalobu, v ktorej obvinilo spoločnosť Google z používania taktiky na udržanie a rozšírenie monopolu na trhoch v oblasti vyhľadávania a reklamy. Ide o najvýznamnejší protimonopolný prípad, odkedy si vláda USA v roku 1998 posvietila na Microsoft za to, že využíva svoje dominantné postavenie ako poskytovateľ operačného systému Windows na prinútenie výrobcov počítačov, aby uprednostňovali webový prehliadač Internet Explorer. Nakoniec sa v roku 2001 dohodli na urovnaní.

Prípad Google bude nepochybne omnoho spornej a bude trvať roky, kým sa uzavrie. Áno, Google má obrovský podiel na trhu vyhľadávacích nástrojov, podľa statcounter.com globálne 92 %, pre porovnanie Bing od Microsoftu má 2,8 %, Yahoo! 1,6 % a DuckDuckGo 0,5 %. Poskytuje to však spoločnosti Google veľkú „trhovú silu“ – schopnosť účtovať vysoké ceny alebo vyrábať produkty nízkej kvality? Pravdepodobne nie.

Ak chceme posúdiť, či má spoločnosť ako Google skutočne monopolné postavenie, je nevyhnutné pochopiť rozdiel medzi bežnými trhmi (napríklad s odevmi či automobilmi) a technologickými trhmi (ako sú trhy pre vyhľadávanie na internete, sociálne médiá alebo zdieľanie jázd). Ani tak však Google nepatrí na trh so „sieťovými externalitami“.

Každá učebnica ekonómie hovorí o tom, že veľký podiel na trhu je dôkazom trhovej sily a že s trhovou silou ide ruka v ruke schopnosť vylúčiť konkurenciu, účtovať vysoké ceny a dokonca vyrábať produkty nízkej kvality. Ekonómovia všetkých oblastí sa zhodujú, že regulácia monopolov a zvyšovanie konkurencieschopnosti trhov je prospešná pre spotrebiteľov, lebo tak získajú nižšiu cenu a lepšie výrobky.

Medzi najznámejšie ťaženia proti trustom bolo rozhodnutie amerického súdu začiatkom 20-teho storočia. Ropnému magnátovi najvyšší súd USA nariadil v roku 1911 rozdeliť firmu Standard Oil na 34 samostatných spoločností. John D. Rockefeller sa tým najbohatším človekom na svete.

Facebook je užitočný, pretože spája jedného používateľa s mnohými ďalšími. Tisíc malých, od seba odpojených platforiem sociálnych médií, by bolo oveľa menej užitočných. Amazon spája niekoľkých  predajcov s miliónmi spotrebiteľov. To je pre oboch nesmierne cenné. Google spája množstvo  spotrebiteľov s inzerentmi a informáciami. To je opäť cenné pre obe strany trhu.


Pretože sieťové externality znamenajú, že čím väčší je trhový podiel, tým cennejší je produkt spoločnosti pre spotrebiteľov, máme tendenciu vidieť na týchto trhoch jednu dominantnú spoločnosť a niekoľko menších. Ale to, že technologické spoločnosti majú v súčasnosti veľký podiel na trhu, však ešte neznamená, že sú predurčené na to, aby si ho aj udržali.

Pamätáte si ešte na Netscape? V polovici 90-tych rokov mal 80 % -ný podiel na trhu prehliadačov, kým ho nestratil a jednotkou sa stal Microsoft Internet Explorer. Ale ani dominancia tohto prehliadača nevydržala, na prelome milénia dosiahla vrchol 95 % a dnes má ledva 1 % na trhu s prehliadačmi. To je dôvod, prečo spoločnosti na trhoch so sieťovými externalitami nikdy nespia. Spoločnosti Uber a Facebook neustále experimentujú s cieľom inovovať svoje produkty, rovnako ako ďalšie spoločnosti ako Amazon a uhádli ste, aj ako Google.

Dôležitou súčasťou žaloby amerického ministerstva spravodlivosti proti spoločnosti Google je to, že spoločnosti Apple údajne ročne za predvolený vyhľadávací nástroj v prehliadači Safari na každom iPhone platí až 11 miliárd dolárov. Je to niečo podobné, ako keď zaplatíte influencerovi na sociálnych sieťach, aby spomenul  váš produkt. Nastaviť niečo ako predvolené ešte neznamená, že to musí používateľ použiť, ale malé úsilie pri výbere alternatívy znamená, že to používateľom väčšinou neprekáža.

Ak by to však skutočne nebol dobrý produkt a nepriniesol by dobré výsledky vyhľadávania, nesnažili by sa zákazníci čo najskôr sa ho zbaviť a neznamenalo by to menšiu pravdepodobnosť nákupu telefónov iPhone?

Je veľký rozdiel medzi tým, keď je niečo predvolené a keď nemáte na výber. Vyslovenie tohto rozdielu môže byť v konečnom dôsledku dôležitou súčasťou priebehu súdneho sporu so spoločnosťou  Google.

Rovnako ako v prípade žalôb proti spoločnostiam Standard Oil a Microsoft, aj v prípade spoločnosti Google nakoniec rozhodnú súdy. Výsledok bude poučný, či sa do palebnej línie dostanú aj ďalšie technologické spoločnosti ako Amazon, Facebook alebo Uber. Iróniou je, že v čase extrémnej polarizácie politiky USA je likvidácia veľkých technologických spoločností populárne tak u ľavičiarov, ako aj pravice. Nemali by ale zabúdať na to, že zákazníci majú z týchto technologických spoločností obrovský úžitok. Správa Medzinárodného menového fondu z roku 2018 cituje výskum, ktorý naznačuje, že americkí spotrebitelia by na kompenzáciu straty bezplatných služieb od technologických spoločností potrebovali viac ako 25 000 dolárov ročne. To je pekná suma.

Regulátorom hospodárskej súťaže na celom svete je dôležité pripomenúť, že trhy, na ktorých pôsobia veľké technologické spoločnosti, nie sú ako iné trhy. Kvôli sieťovým externalitám sa na týchto trhoch objavujú veľké firmy, ktoré sú vychytené a s veľkým podielom na trhu a menšie firmy, ktoré sa tak vysokej obľúbenosti netešia a majú len malý podiel na trhu. Aj tak ale vytvárajú konkurenciu.  To neznamená, že tieto trhy nie sú konkurencieschopné. Znamená to, že „vychytené“ spoločnosti majú čo stratiť tým, že ich preskočí malý konkurent. Preto tvrdo pracujú na inováciách a udržiavaní nízkych cien.

Súvisiace články

Aktuálne správy