oPeniazoch.sk, Natixis Foto: getty images
Ak by vládne rozpočtové deficity boli nižšie a dlhy by nerástli takým rýchlym tempom, došlo by v krátkom období k väčšiemu útlmu ekonomickej aktivity a rastu nezamestnanosti. Aké by však boli dlhodobejšie dôsledky?
Vládne dlhy radu vyspelých krajín značne narástli po roku 2007, následne sa ale miera zadlženia začala stabilizovať. V roku 2020 ale opäť vystrelili smerom hore a panujú obavy z ich udržateľnosti.
Francúzska investičná banka Natixis tvrdí, že ak by vládne deficity neodčerpávali úspory domácností, dochádzalo by k ešte väčšiemu previsu želaných úspor nad domácimi investíciami. To by znamenalo, že by tieto úspory mierili mimo vyspelé krajiny. Tieto ekonomiky by dosahovali vonkajšie prebytky a ich subjekty by nakupovali investičné aktíva vo zvyšku sveta.
Pri celkovom hodnotení preto treba brať do úvahy, k čomu boli vlastne fiškálne deficity vyspelých krajín použité.
Ak by financovali hlavne spotrebu a nie produktívne investície, bolo by pre tieto krajiny dlhodobo lepšie miesto deficitov požičiavať zvyšku sveta. Zvyšok sveta totiž podľa Natixis investuje a úspory vo vyspelých krajinách by tak smerovali k produktívnym investíciám v zahraničí.
Ak by naopak fiškálne deficity krajín OECD podporovali domáce produktívne investície, dá sa hovoriť o výhodnejšej alternatíve. Vďaka týmto deficitom by totiž vznikali investície, z ktorých by vyspelé krajiny profitovali jednak kapitálovými príjmami a tiež vyššou zamestnanosťou a príjmami plynúcimi z miezd. V prípade, že by kapitál prúdil z vyspelých krajín do zvyšku sveta, šlo by len o kapitálové príjmy.
Na čo sa teda fiškálne deficity použili? Investície vo vyspelých krajinách po finančnej kríze znateľne poklesli.
"Zdá sa, že fiškálne deficity podporovali najmä spotrebu," píše Natixis. Bolo by teda podľa banky lepšie, keby namiesto fiškálnych deficitov dochádzalo vo vyspelých krajinách k akumulácii investičných aktív v zahraničí, ktoré by v dlhšom období prinášali kapitálové príjmy.
