oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
V mnohých západných krajinách miera infekcie COVID-19 opäť rastie, v niektorých sa otvorene hovorí o druhej vlne. Hlavným problémom vlád je rozsah, v akom majú zakročiť, s prihliadaním na ochranu pracovných miest a hospodárskej činnosti. Jarné a súčasné opatrenia si už vyžiadali miliardy, úroveň dlhu sa zvyšuje.
Aby získal možný prehľad o tom, kam až by to mohlo smerovať, v júni Inštitút pre fiškálne štúdie namodeloval scenár, v ktorom došlo vo štvrtom štvrťroku 2020 k druhej vlne COVID-19 a v prvej polovici roku 2021 sa zamerali na regionálne blokovania. Správa hovorí o tom, že Veľká Británia tento rok vyprodukuje rozpočtový deficit viac ako 20 % HDP, čo zodpovedá úrovniam druhej svetovej vojny. A pomer dlhu k HDP do roku 2024 – 25 vzrastie takmer o 120 %. V podobnej situácii sa ocitlo viacero krajín, aké možnosti majú vlády k dispozícii a na aké kľúčové ukazovatele by sa mali zamerať?
Najskôr rast, potom peniaze
Vlády musia uprednostniť obnovenie hospodárskeho rastu od roku 2021. Zjednodušene povedané, bude to od nich vyžadovať mierne zvýšenie daní alebo rýchle znižovanie výdavkov, aby sa stabilizovala úroveň dlhu k HDP. Fiškálna korekcia, ktorá by bola potrebná na stabilizáciu verejných financií, bude menšia, ak sa bude dať dosiahnuť rýchlejšie oživenie. Vlády sa musia zamerať na verejné investície, najmä tie, ktoré sú zamerané na zvýšenie výdavkov na výskum a vývoj a rast produktivity. Mnoho pozorovateľov odporúčalo vládam vložiť peniaze do ekologizácie ekonomiky. Nielenže to do budúcnosti stimuluje rast v odvetviach, ale pomôže to aj vyriešiť klimatickú krízu.
Budovanie dôvery
Musí existovať jasná stratégia na obnovenie ekonomickej dôvery, ktorá je neoddeliteľne spojená s dôverou ľudí v to, ako sa zvláda pandémia a jej ekonomické dopady. Už predtým, ako prišla druhá vlna, bolo zrejmé, že v mnohých vyspelých ekonomikách sa hospodárske oživenie počas leta spomaľovalo. OECD v septembri informovala, že údaje spoločnosti Google o nákupných a rekreačných činnostiach ľudí sa nevrátili na predpandemickú úroveň. Úplne sa neobnovili ani objednávky kníh vo väčšine vyspelých ekonomík (okrem Číny). Je zrejmé, že dôvera spotrebiteľov a podnikateľov sa nemôže úplne prejaviť, kým nezačne ustupovať neistota ohľadom trvania pandémie. To je jeden z dôvodov, prečo niekoľko ekonómov nalieha na krajiny, kde je ekonomický dopad silnejší, aby sa zamerali na ochranu zamestnanosti pomocou rôznych rozšírených schém.
Testy zostanú nevyhnutnosťou
V súvislosti s potrebou znížiť neistotu neexistuje kompromis medzi zdravím a hospodárstvom. Krajinám, ktorým sa darilo udržiavať mieru infekcie na nízkej úrovni, sa darilo aj pri znižovaní hospodárskeho prepadu. Čiastočne za úspech s miernejším rozširovaním infekciami môže šťastie, alebo dostatočne včas zavedené kroky pri rýchlom uzavretí začiatkom roka 2020. Krajiny ako Fínsko a Nemecko však mali dostatočne veľké kapacity na testovanie, ale napriek tomu ich veľmi rýchlo rozšírili a dobudovali. Aj v tejto fáze musia krajiny rozmýšľať nad tým, ako by dokázali rýchlo vylepšiť testovanie a to aj za cenu zvýšených investícií.
Cielenejšia podpora
Keď sa začne v roku 2021 pomaly objavovať oživenie, kľúčovou otázkou pre tvorcov politík bude, či uprednostňovať stimuláciu agregátneho dopytu v ekonomike, napríklad pomocou znižovania daní, alebo by bolo lepšie prijať cielenejšie podporné opatrenia pre konkrétne odvetvia alebo časti pracovného trhu. Nedávno sa hovorilo o tom, že oživenie po druhej vlne môže mať tvar W, alebo tvar K pre jednotlivé sektory. Inými slovami, zatiaľ čo odvetvia ako on-line maloobchod a technológie zažívajú boom, iné, ako konvenčný maloobchod, cestovanie a pohostinstvá, sa budú zotavovať z pandémie ešte dlho. Možno bude potrebné zmeniť podporu podnikania na sektorovejší prístup. Spojené kráľovstvo v tomto smere najskôr prišlo s podporou „stravujte sa, aby ste pomohli“. Ukázalo sa, že to nestačí a teraz to skúša malými mesačnými dotáciami pre firmy v odvetviach ako je gastrobiznis a voľný čas.
Vlády ale rovnako budú musieť zamerať svoju podporu na tých na trhu práce, pre ktorých budú dopady nezamestnanosti najvážnejšie. Kríza napríklad ovplyvní vyhliadky na zamestnanie mladých ľudí, ktorých nečaká plynulý prechod od vzdelávania k práci. Vo fáze obnovy bude preto potrebné myslieť na podporu vytvárania pracovných miest, napríklad znížením odvodov pre zamestnávateľov, ktorí vytvárajú nové pracovné miesta.
Vstupujeme do rozhodujúceho obdobia v našom boji proti COVID-19. Aj keď nemožno poprieť výzvy, ktoré pred nami stoja, sme určite lepšie pripravení a informovanejší ako tomu bolo v marci. Tvorcovia politík to musia využiť vo svoj prospech a pripraviť ekonomickú reakciu. Komplexnú a pohotovú zároveň.
