Eurostat reevidoval verejný dlh SR, vracia ho do sankčných pásiem

Európsky štatistický úrad Eurostat vo štvrtok zvýšil hodnotu verejného dlhu Slovenska za minulý rok o 0,5 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 48,5 % HDP, čím ho vrátil do sankčných pásiem. Upozornila na to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Pre ministra financií Eduarda Hegera (OĽANO) z toho vyplýva povinnosť predložiť parlamentu písomné zdôvodnenie výšky dlhu vrátane návrhu opatrení na jeho zníženie.
Eurostat zaznamenal do dlhu aj záväzky z dotácií na zelenú energiu (príspevok 0,3 p.b.) a revidoval aj výšku HDP nadol, čo zvýšilo podiel dlhu na HDP. „Počas účinnosti dlhovej brzdy od 2012 sa tak slovenský verejný dlh nikdy nenachádzal mimo sankčných pásiem. Podobná situácia sa odohrala aj pred rokom, keď sa po jesennej notifikácii Eurostatom dlh vrátil do sankčných pásiem,“ konštatuje RRZ.
Hlavným dôvodom prekročenia pásiem je nedodržanie rozpočtových cieľov za rok 2019. „Rozpočet verejnej správy predpokladal vyrovnané hospodárenie, no napriek výraznému rastu ekonomiky dosiahol deficit 1,35 % HDP,“ upozornila rozpočtová rada.
Rok 2019 tak bol podľa RRZ piatym zo siedmich rokov od spustenia dlhovej brzdy, kedy vláda prekročila plánovaný schodok, pričom išlo o obdobie výrazného rastu ekonomiky, kedy rozpočty dosahovali vyššie príjmy, ako vláda očakávala. „Ak by sa vláda držala strednodobých rozpočtových cieľov, verejný dlh by bol dnes nižší takmer o 10 p.b.,“ dodala RRZ.
Jesenná notifikácia Eurostatu viedla aj k miernej úprave fiškálneho deficitu za minulý rok na 1,35 % HDP. „Zodpovedá to zvýšeniu o 0,05 percentuálneho bodu oproti jarnej notifikácii a zostáva to vzdialené od vyrovnaného hospodárenia, ktoré pôvodne zamýšľal rozpočet na rok 2019,“ doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. Napriek dobrým ekonomickým podmienkam sa tak podľa jej slov vlani nepodarilo dosiahnuť fiškálnu konsolidáciu, pretože zvýšeniu výdavkov nezodpovedali proporcionálne vyššie príjmy.

Súvisiace články

Aktuálne správy