Slovensko a Poľsko sa ocitli v pozícii "jazýčka na váhach" v spore na úrovni EÚ týkajúceho sa zavedenia harmonizovaného označovania výživovej hodnoty na prednej strane obalov potravín. Nemecké predsedníctvo v Rade EÚ sa snaží dospieť ku kompromisnej dohode v tejto otázke, naráža však na blokujúcu menšinu siedmich krajín a zatiaľ váhavú pozíciu slovenskej a poľskej vlády. Na presadenie návrhu potrebuje jednomyseľný súhlas všetkých členských krajín.
Európska komisia má v pláne zaviesť rovnaké nutričné označovanie potravín do roku 2022 ako súčasť svojej stratégie "Z farmy na stôl" oznámenej v máji tohto roku. Nemecké predsedníctvo chce dohodu o nutričnom označovaní presadiť do konca tohto roka a ako model presadzuje francúzsky program Nutri-Score.
Na septembrovom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo námietku voči tomuto programu vzniesli Taliansko a Česká republika aj v mene Cypru, Grécka, Lotyšska, Maďarska a Rumunska. K blokovacej menšine sa môžu pripojiť aj ďalšie krajiny. Poľsko a Slovensko sa v tomto nepridali k svojim partnerom z Vyšehradskej štvorky (V4).
Podľa informácií TASR slovenská strana chce svoju pozíciu pripraviť do konca októbra a oznámi ju na novembrovom zasadnutí Rady ministrov v Bruseli. Systém Nutri-Score totiž môže byť v rozpore so slovenskými usmerneniami v oblasti stravovania, ako aj s kultúrnymi preferenciami a tradičnými kulinárskymi tradíciami.
Nemecký parlament 9. októbra schválil prijatie francúzskeho systému Nutri-Score na území Nemecka, pričom tento systém sa má zavádzať na dobrovoľnej báze od novembra. Nemecká ministerka poľnohospodárstva Julia Klocknerová, ktorá momentálne predsedá zasadnutiam európskych ministrov poľnohospodárstva, však naznačila, že bude pokračovať v kampani za povinné zavedenie programu Nutri-Score vo všetkých krajín EÚ.
Organizácia COPA-COGECA, zastupujúca záujmy európskych farmárov a poľnohospodárskych družstiev, v tejto súvislosti uviedla, že je proti francúzskemu systému označovania výživovej hodnoty. Lebo znevýhodňuje malých poľnohospodárov a ekologických poľnohospodárov, pretože zložky superpotravín, ako sú polynenasýtené mastné kyseliny (PUFA), s vysokým obsahom vláknin či sekundárne rastlinné látky, nie sú pri klasifikácii Nutri-Score dostatočne zohľadnené.
Do kampane proti francúzskemu systému sa zapojili aj poslanci Európskeho parlamentu (EP). Začiatkom októbra sedem europoslancov z krajín blokujúcej menšiny zaslalo otvorený list Európskej komisii, v ktorej ju vyzýva, aby premyslela svoj návrh o nutričnom označovaní.
Blokujúca menšina siedmich krajín, ktorá odmieta Nutri-Score, sa dohodla na súbore základných zásad a požadovaných charakteristík, ktorými by sa bolo treba riadiť pri harmonizovanom nutričnom označovaní v EÚ. Francúzsky model tieto krajiny považujú za zjednodušujúci a zavádzajúci, lebo posudzuje potraviny ako "dobré" alebo "zlé" bez toho, aby zohľadňoval všeobecné stravovacie návyky ľudí, veľkosť porcií či frekvenciu konzumácie jedál. Nutri-Score podľa ich stanoviska hodnotí potraviny podľa matematického algoritmu, čo je výhoda pre výrobcov spracovaných potravín, ktorí môžu upraviť svoje nezdravé recepty tak, aby pôsobili "zdravo". Poskytuje výživové informácie pre 100 gramov produktu, ale je mnoho zdravých potravín, ktoré sa konzumujú v menšom množstve, napríklad olivový olej.
Krajiny blokujúcej menšiny upozornili, že tradičné potravinové výrobky založené 100 % na prírodných surovinách sa hodnotia ako "nezdravé". Týka sa to napríklad syrov feta a camembert, olív značky Kalamata, parmezánu, španielskej šunky Jamón de Serrano, olivového oleja, medu, ale aj tradičných údenín a mäsových výrobkov a výrobkov z husacej a kačacej pečene.
Európski farmári, ktorých v Bruseli zastupuje COPA-COGECA, podporujú návrh Talianska odmietnuť akékoľvek farebne označená štítky s výživovou hodnotou potravín a systém Nutri-Score považujú za nespravodlivú výhodu v prospech chemických, vysoko spracovaných potravín.
