Prémia za krásu: Vyzerať dobre je pracovná povinnosť

Diskusia 5  
Prémia za krásu: Vyzerať dobre je pracovná povinnosť
Zdroj: the conversation
Foto: getty images


23. 10. 2020 - Krása a výzor na mnohých pracoviskách stále dokážu porážať odborné znalosti. Ženy to majú v tomto smere najťažšie. Sme spoločnosť posadnutá vzhľadom.

Akademická pôda sa berie ako pracovné miesto, kde nie je jedno, čo máte v hlave. Preto je divné, že keď mali študenti univerzity v USA ohodnotiť svojich pedagógov, atraktívnych akademických pracovníkov oznámkovali ako lepších učiteľov. Najviac trpeli akademické pracovníčky. To je len jeden z dôkazov, že aj v 21. storočí krása víťazí nad kapacitami. Ďalší prieskum, tentokrát vo Veľkej Británii, priniesol hlbší pohľad na túto problematiku. Uvádza sa v ňom, že zamestnávatelia žiadali od zamestnankýň, aby sa počas videokonferencií obliekali „sexi“ a nalíčili sa.

Správa, ktorú zverejnila právnická firma Slater and Gordon na základe prieskumu medzi 2 000 kancelárskymi zamestnancami pracujúcimi z domu počas výluky zistila, že 35 % žien malo od zamestnávateľa najmenej jeden sexistický dopyt, zvyčajne súvisiaci s oblečením počas videokonferencie. Ženy tiež uviedli, že boli požiadané, aby sa výraznejšie nalíčili a niečo si urobili s vlasmi alebo sa vyzývavejšie obliekali. Ich šéfovia argumentovali, že by to „pomohlo získať biznis“ alebo „by to potešilo klienta“.

Zdá sa, akoby prechod na virtuálnejšiu prácu nevykorenil archaické správanie, ktoré v modernom pracovnom svete už nemá svoje miesto. Keď sa výkon zamestnancov posudzuje na základe ich fyzického vzhľadu, ktorý potenciálne formuje ich plat a vyhliadky v práci, nazýva sa to lookizmus. Nie je to nezákonné, ale malo by.

Vo frontovej línii sú zamestnanci zo sektora gastro a pohostinstiev či maloobchode, ale rovnaká problematika sa rozšírila do najrôznejších rolí vrátane akademických pracovníkov, dozorcov, poradcov pre nábor, tlmočníkov, moderátorov televíznych správ a cirkusových akrobatov.

Spoločnosti si myslia, že keď budú venovať väčšiu pozornosť vzhľadu zamestnancov, zvýši sa tým ich konkurencieschopnosť, zatiaľ čo organizácie vo verejnom sektore si myslia, že budú obľúbenejšie. Výsledkom je, že všetci čoraz preskriptívnejšie informujú zamestnancov, ako by mali vyzerať, obliekať sa a rozprávať.

Nejde pritom výhradne o nežné pohlavie, aj keď častejšie u žien to súvisí so sexualizáciou v práci. V správe Slater and Gordon zistili, že jedna tretina mužov a žien sa počas videohovorov „zmierila“ s komentármi o svojom vzhľade, u žien bolo ale oveľa pravdepodobnejšie, že budú čeliť ponižujúcim požiadavkám, aby vyzerali sexi.

Prémia za krásu: Vyzerať dobre je pracovná povinnosť

Keď vedci analyzovali desať rokov sťažností zamestnancov na lookizmus zaslané Komisii pre rovnosť príležitosti v Austrálii, zistili, že podiel mužov stúpa naprieč odvetviami, ale stále dve tretiny sťažností podávajú ženy. Je zaujímavé, že štúdia University of Memphis nezistila u mužov akademikov nijakú koreláciu medzi tým, ako bol vnímaný ich vzhľad a ako boli ohodnotené ich výkony.

Samozrejme, pracoviská sa nedajú všeobecne odlúčiť od spoločnosti, a v spoločnosti rastie posadnutosť vzhľadom. Táto estetizácia jednotlivcov je čiastočne spôsobená neustále rastúcim dosahom a významom kozmetického priemyslu a obrovským nárastom kozmetickej chirurgie, dnes čoraz viac označovanej za estetickú. Tieto trendy sú možno pochopiteľné, pretože ľudia, ktorí sa považujú za „atraktívnych“, využívajú „prémiu za krásu“, pri ktorej je pravdepodobnejšie, že získajú prácu, je pravdepodobnejšie, že dostanú lepší plat a je aj vyššia pravdepodobnosť povýšenia. Ak sa považujete za neatraktívneho alebo vám chýba správny zmysel pre obliekanie, môžu to byť dôvody, prečo budete pri uchádzaní sa o prácu odmietnutí.

Niektorí vedci už popísali nastupujúcu estetickú ekonomiku. To zjavne vyvoláva obavy z nespravodlivej diskriminácie, ale bez právnej ochrany, aká sa poskytuje povedzme zdravotne postihnutým ľuďom.

Tento trend nielenže pokračuje počas pandémie, ale dokonca sa mohol ešte znásobiť. S prvými skutočnými znakmi rastúcej nezamestnanosti už rastie aj počet uchádzačov o niektoré pracovné pozície. Zamestnávatelia majú v súčasnosti jasne na výber, pokiaľ ide o obsadzovanie voľných pozícií, a tí, ktorí sú vnímaní, že vyzerajú lepšie, budú mať pravdepodobne aj väčšie šance. Z výskumu Toma Bauma a jeho kolegov z University of Strathclyde vyplynulo, že odvetvie pohostinstva bolo už pred Covidom dosť neisté a s určitou mierou vykorisťovania.

Prémia za krásu: Vyzerať dobre je pracovná povinnosť

Všetko naznačuje, že lookizmus len tak jednoducho nezanikne. Ak sa máme vyhnúť archaickým praktikám starého normálu a dať priestor novému, je načase prehodnotiť to, čo očakávame od pracoviska budúcnosti. Jednou zjavnou zmenou, ktorá by mohla nastať, je, že diskriminácia na základe vzhľadu bude nezákonná. To by zabezpečilo, že každý, bez ohľadu na vzhľad, bude mať na  pracovnom trhu rovnaké príležitosti.