oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Útlm hospodárskeho rastu spôsobený vypínaním ekonomík má za následok pokles rôznych ukazovateľov. Jedným z nich je aj úroveň úrokových sadzieb a výnosov. Investori do dlhopisov tak hľadajú častokrát aj za cenu vyššieho rizika vyššie výnosy svojich investícií.
Rok 2020 v Európe priniesol napríklad rozsiahly program na financovanie prevzatia divízie výťahov nemeckého koncernu ThyssenKrupp. Ako na túto tému písal reuters, celá divízia prešla do vlastníctva nových majiteľov za 17,2 miliardy eur. Na účel tohto obchodu sa vyzbieralo financovanie formou úverov a dlhopisov a finančné inštitúcie takto poskytli konzorciu Advent, Cinven a RAG Foundation celkovo 10,3 miliardy eur. Záujem o účasť na financovaní dlhu presiahol dvojnásobne potrebu tejto transakcie. Ponuky na účasť na financovaní presiahli 20 miliárd eur. Čo podčiarkuje reuters vo svojom komentári je skutočnosť, že aj keď ide o financovanie z kategórie „junk bonds“, čo znamená spravidla vysoko rizikovú transakciu, podarilo sa dosiahnuť maximálne výhodné podmienky pre dlžníka. Celé financovanie sa skladá z najrôznejších úverov, emisií dlhopisov s rôznymi lehotami splatnosti a v rôznych menách. Dlžník bude za jednotlivé financovania platiť úrok medzi 4,35 % a 7,62 % p.a. To je opäť dôkazom toho, že investori hľadajú výnos i keď podmienky financovania sú priaznivejšie naklonené v prospech dlžníka.
Ak vezmeme do úvahy, že prevzatie výťahového biznisu ThyssenKrupp je na takmer 60 % tvorené dlhom, bude mať v budúcnosti tento dlžník čo robiť. Ak splatnosť najdlhších tranží dosahuje 7 rokov, dá sa odhadnúť, že každoročne bude musieť ThyssenKrupp Elevators vrátiť veriteľom viac ako miliardu eur. Celkom slušné zaťaženie, ak sa pozrieme na ročné tržby divízie výťahov, ktoré dosahovali v minulosti zhruba 8 miliárd eur. Trhové údaje hovoria, že ThyssenKrupp Elevators bola za Schindlerom, OTIS-om a KONE na piatom mieste vo svetovej hitparáde výrobcov výťahov a dopravných zariadení. Uvidíme v najbližších rokoch, ako si noví majitelia TK Elevators poradia. Vysoké dlhy totiž zvyknú znamenať zhoršenie ratingu, čo opäť znamená zvýšenie nákladov na financovanie. Svoje o tom vie povedať aj historicky najvýznamnejší Britský výrobca motorov do leteckého priemyslu.
Rolls Royce musí platiť za svoje dlhy vyššie úroky
Tradičný dodávateľ prúdových motorov pre letecký priemysel z Britských ostrovov v októbri tohto roku musel prehltnúť horkú pilulku od finančných investorov. Ako píše vo svojom komentári bloomberg, nepriaznivé vyhliadky leteckých spoločností zapríčinené epidémiou covid-19 doľahli aj na výrobcov lietadiel a ich dodávateľov. Dlhopisy, ktoré spoločnosť vydala v stredu 14.10. v objeme približne 2 miliardy libier, už museli niesť vyšší kupón ako predošlé dlhopisy vydané Rolls Royceom v minulosti. Začiatkom roka 2020 sa rating Rolls Royce dostal pod investičný stupeň a to zapríčinilo rast nákladov na financovanie. Posledná emisia dlhopisov, ktorú Rolls Royce na trh priniesol v roku 2018, mala kupón vo výške 1,625 % p.a. no v priebehu marca až októbra tohto roku sa výnosy z tohto cenného papiera zdvihli na viac ako 4 % p.a. Technicky to znamená, že dovtedajší držitelia tento dlhopis na trhu predávajú novým záujemcom pod jeho emisnú, či nominálnu hodnotu.
Emisia zo stredy 14.10 má výnos nastavený na 4,625 % najmä vďaka vyššiemu dopytu, ako sa pôvodne očakával. Pre veľký záujem investorov sa výnos mohol zredukovať z pôvodnej výšky 5,25 % na spomínaných 4,625 %. Rolls Royce v predošlých týždňoch požiadal akcionárov o navýšenie základného imania o 2 miliardy libier a na pomoc mu prišla aj vláda, ktorá firmu spolu s exportnou bankou podporila injekciou až v hodnote 5 miliárd libier. Dlh Rolls Royce tak siaha až na hranicu 16 miliárd libier. Firma by s touto rezervou mala prekonať rok 2021 a v roku 2022 očakáva opäť schopnosť generovať hotovosť na splácanie dlhov.
Predikcie budúceho vývoja sú samozrejme veľmi komplikované (obzvlášť ak ide o predpovede do budúcnosti). Neistota týkajúca sa rozsahu a dopadu pandémie covid-19 výrazne ovplyvňuje náladu investorov. Centrálne banky sa všemožne snažia o „absorbovanie“ čohokoľvek, čo sa na trh dostane, no o všetkom napokon bude zrejme rozhodovať masa spotrebiteľov. V neistote sa mnohé firmy budú snažiť minimalizovať svoje náklady a „na ľad“ sa odloží aj množstvo zámerov o expanziu, či naopak o rozpredaj aktív. Predávajúci majú obavu, či nepredajú lacno a kupujúci sa obávajú, či v atmosfére pandémie nenakúpia draho. Naďalej však platí pravidlo, že so zvyšujúcim sa zadlžením rastie aj riziko.
