oPeniazoch.sk, swiss re;the guardian Foto: SITA/Milo Fabian
Viac ako polovica globálneho HDP, čo predstavuje zhruba 41,7 bilióna dolárov, je veľmi závislá od dobre fungujúcej biodiverzity a ekosystémových služieb. Nová správa poisťovacej spoločnosti Swiss Re varuje, že pätine krajín na celom svete hrozí zrútenie ich ekosystémov z dôvodu poklesu biodiverzity.
Nový index biodiverzity a ekosystémových služieb (BES) inštitútu Swiss Re Institute, postavený na desiatich kritických ekosystémových službách (vodná bezpečnosť, zásobovanie drevom, zásobovanie potravinami, neporušenosť biotopov, opelenie, úrodnosť pôdy, kvalita vody, regulácia kvality ovzdušia a miestne podnebie, kontrola erózie a ochrana pobrežia), ponúka vládam vylepšený pohľad na ich miestne ekosystémy, ktoré sú pre ich ekonomiky natoľko dôležité. Poisťovatelia môžu použiť BES na vývoj poistných riešení, ktoré ochránia komunity ohrozené stratou biodiverzity.
Spomedzi ekonomík skupiny G20 mali v rámci indexu BES najvyšší podiel krehkosti ekosystémov Južná Afrika, India, Turecko, Mexiko a Taliansko. Na opačnom konci rebríčka vidíme krajiny vrátane Nemecka, Kanady, Indonézie, Brazílie a Spojeného kráľovstva.
„Tento dôležitý kus práce poskytuje základ založený na dátach pre pochopenie ekonomických rizík zhoršovania biodiverzity a ekosystémov. Na druhej strane môžeme informovať vlády, aby robili rozhodnutia, ktoré pomôžu pri zlepšovaní obnovy a zachovania ekosystému," uviedol Christian Mumenthaler, výkonný riaditeľ skupiny Swiss Re. „Môžeme tiež podporiť korporácie a investorov, pretože sa dokážu posilniť voči environmentálnym šokom. Vyzbrojení týmito informáciami môžeme tiež zabezpečiť poskytovanie silnejších udržateľných poisťovacích služieb," uviedol Mumenthaler.
Jedným z príkladov, ktoré Swiss Re uvádza, je riziko problémov s nedostatkom vody, ktoré by mohli poškodiť výrobné odvetvia, nehnuteľnosti a dodávateľské reťazce. A to nielen v rozvojových, ale aj rozvinutých ekonomikách. Ak sa neurobí nič, dominoefekt straty biodiverzity môže doľahnúť aj na ďalšie ekonomiky. V správe sa hovorí o „jednoduchých ochranných opatreniach“, ktoré by mohli stačiť na riešenie výziev BES. „Napríklad obnova ekosystému pozdĺž pobrežia Louisiany by mohla znížiť očakávané náklady na povodeň ročne o 5,3 miliárd USD. Kroky na zabezpečenie fungovania koralových útesov na celom svete by mohli znížiť odhadované škody spôsobené povodňami pri 100-ročných búrkových udalostiach, ktoré by sa inak zvýšili o 91 % na celej planéte,“ uvádza sa v správe.
Správa ďalej zdôrazňuje aj vplyv BES na hospodárske odvetvia. „Vďaka použitiu indexu BES Swiss Re Institute ako základu pre rozhodovanie o upisovaní a správe aktív budú podniky a investície odolnejšie,“ uviedol Jeffrey Bohn, hlavný výskumný pracovník Swiss Re. „Tento index tiež zdôrazňuje dôležitú potrebu relevantných poistných riešení prijatých na základe prírodných podmienok, a vytvorí nový obchodný segment pre poistenie, čím sa posilní odolnosť postihnutých regiónov a komunít,“ uviedol Bohn.
Alexander Pfaff, profesor verejnej politiky, ekonómie a životného prostredia na Duke University v USA, ktorého citoval denník The Guardian, k tomu dodal: „Spoločnosti, od miestnych po globálne, sa môžu správať zodpovednejšie, keď nielen uznáme dôležitosť prírodných zdrojov, ako to robí tento index, ale zohľadníme to aj pri našich súkromných a verejných činoch.“ Pfaff uviedol, že je dôležité poznamenať, že ekonomické dopady degradácie prírody sa začali už dávno pred kolapsom ekosystému. „Pomenovanie problému môže byť polovicou riešenia, ale druhá polovica znamená prijať opatrenia.“
