Členovia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) sa v piatok (9. 10.) dohodli na pokračovaní rokovaní o globálnej digitálnej dani. Novým cieľom je dosiahnutie dohody do polovice roka 2021. OECD v pondelok varovala, že stroskotanie rokovaní o nových globálnych pravidlách zdaňovania firiem môže stáť svetovú ekonomiku viac než 1 % hrubého domáceho produktu (HDP).
Aj napriek pokroku v diskusiách o nových pravidlách zdaňovania firiem je OECD pod tlakom. Európske štáty tlačia na to, aby firmy platili viac daní v krajinách, kde dosahujú zisky. Takáto takzvaná digitálna daň by sa dotkla predovšetkým amerických koncernov, ako sú Google alebo Amazon. Niektoré krajiny ako Francúzsko už viackrát pohrozili, že začnú takúto daň aplikovať, ak nebude do konca tohto roka existovať medzinárodná dohoda. Administratíva Donalda Trumpa zasa pohrozila odvetnými opatreniami.
Rokovania o nových medzinárodných daňových pravidlách, napríklad o minimálnej dani pre firmy, ktorá by mala odradiť koncerny, aby presúvali svoje zisky do štátov s nízkymi daňami, ako je Írsko, okrem otáľania USA pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami pribrzdila aj pandémia nového koronavírusu. Preto sa takmer 140 štátov v piatok dohodlo na predĺžení rozhovorov.
"Alternatívou k dohode by bola obchodná vojna. Poslednou vecou, ktorú potrebujete v čase pandémie COVID-19, je zvýšenie obchodného napätia," uviedol generálny tajomník OECD Ángel Gurría. V prípade uskutočnenia takéhoto scenára by obchodné spory mohli skresať globálny HDP o vyše 1 %, tvrdí OECD.
Naopak, nové pravidlá zdaňovania digitálnych koncernov a navrhovaná globálna minimálna daň by mohla zvýšiť príjmy z firemných daní celkovo o 1,9 % až 3,2 % alebo o 50 miliárd USD až 80 miliárd USD (42,4 miliardy až 67,8 miliardy eur) ročne. Nárast by mohol dosiahnuť až 100 miliárd USD ročne, ak by sa započítala aj existujúca minimálna daň v USA na zahraničné zisky. OECD dodala, že toto zvýšenie zdanenia firiem by z dlhodobého hľadiska pribrzdilo globálny rast maximálne len o 0,1 %.
Gurría bude o reforme diskutovať v stredu (14. 10.) s ministrami financií skupiny G20. Poukázal tiež na to, že koronakríza zvýšila štátne deficity a vlády sa snažia nájsť zdroje na pokrytie nových dlhov.
