oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP
Je zemný plyn palivo budúcnosti? Alebo sa strategicky nemá význam pozerať na tento zdroj energie, pretože potreba ochrany životného prostredia a iné faktory hrajú proti nemu?
Pre niekoho je zemný plyn vysoko dôležitou komoditou, pre niekoho je to len „neželaný vedľajší produkt“. Záleží len na uhle pohľadu, alebo je to skôr otázka spojená s momentálnou situáciou v ekonomike? Pozrime sa v krátkosti na dva úplne odlišné názory, ktoré môžu v jednom a súčasnom momente na zemný plyn vládnuť.
Lacnejšie spáliť, než transportovať
Petrolejárske spoločnosti pri ťažbe ropy zväčša narazia aj na ložiská plynu, ktorý je v mnohých prípadoch len akýmsi vedľajším produktom. Ako spomína vo svojom článku denník newyorktimes, v tajnej nahrávke z konferencie ropných spoločností z roku 2019 sa objavujú nie príliš lichotivé informácie o spaľovaní plynu počas ťažby ropy. Ak má ropná spoločnosť otvorený vrt, z ktorého ťaží ropu, dosahuje zaujímavé ceny a marže na tejto surovine. Plyn má pre výrobcu menšiu príťažlivosť hneď z niekoľkých dôvodov. Jeho ceny sú relatívne nízke a náklady na prepravu sú v pomere k cene samotného plynu vyššie než je to pri
rope. Pri diaľkovej preprave plynu sú potrebné buď špeciálne terminály a tankery, ktoré plyn skvapalnia a transportujú v stlačenom stave, alebo je potrebné vybudovať potrubie na prepravu vyťaženého zemného plynu.
Pre ropnú spoločnosť to je zjavne nevýhodné, investične náročné a preto sa často pristupuje k obyčajnému spáleniu vyťaženého plynu, bez akéhokoľvek želateľného efektu.
Jediným efektom je žiaľ vypustenie metánu do ovzdušia. Plyn má v porovnaní s uhlím pri jeho spaľovaní
síce len polovičné množstvo metánu, no bez využitia na výrobu energie je jeho spálenie bohapustým zamorovaním atmosféry. Čo teda s plynom v budúcnosti bude? Klesne jeho strategický význam? Zdá sa, že to nebude také jednoduché a rýchle.
Zemný plyn je stále strategickou surovinou
Živým príkladom sú tohtoročné udalosti vo vodách Stredozemného mora. Turecko rozohralo so svojimi susedmi v stredomorskej oblasti geopolitické šachy, v ktorých ide tiež o ložiská zemného plynu. Tieto by sa mali nachádzať vo východnej časti Stredozemného mora, no Turecko robí prieskumné vrty aj vo vodách Čierneho mora. V stredozemnom mori svoje prieskumné lode Turci nechali pod ochranou vojenskej flotily a rozpútali tak sériu odvetných manévrov, do ktorých sa zapojili spolu s Gréckom aj ďalšie stredomorské krajiny, ako Taliansko a Francúzsko. Pnutie medzi členmi NATO sa nezvyšovalo len kvôli plynu, spor sa točí aj okolo hraníc pobrežných vôd Grécka a Cypru. Turecké ambície chcú posunúť pobrežné vody gréckych ostrovčekov v blízkosti tureckých brehov na kratšiu vzdialenosť, než sú dnes zakreslené. To by malo umožniť slobodnú ťažbu plynu tureckým spoločnostiam z podmorských ložísk, ktoré sa podľa Grékov nachádzajú na kontinentálnej doske, patriacej do gréckeho teritória.
Počas letných mesiacov sa napätie v regióne stupňovalo a až po intenzívnej diplomatickej aktivite šéfa NATO Stoltemberga a nemeckej kancelárky Merkelovej sa Turecko rozhodlo začať rokovania s Gréckom. Vojenské lode Tureckej armády a podobne aj Turecké prieskumné vrtné súpravy sa zatiaľ stiahli z blízkosti gréckeho pobrežia, ako píše bloomberg vo svojom komentári. Ako v ďalšom komentári píše bloomberg, obe krajiny sa rozhodli zriadiť horúcu linku na riešenie vojenských cvičení v oblasti Stredozemného mora. Podobne ako NATO a Nemecko sa do diplomatických aktivít na upokojenie situácie zapojili aj USA.
Zatiaľ sa zdá, že Turecko v tomto spore „ťahá za kratší koniec“. Plynová stopa však vedie aj do Čierneho mora, kde Turecko v auguste 2020 vysondovalo náleziská plynu s odhadovaným objemom 320 miliárd kubických metrov. Podľa agentúry bloomberg sú všetky ložiská zemného plynu v dosahu Turecka pre túto krajinu dôležité, najmä vzhľadom na potrebu dovozu zemného plynu pre ich ekonomiku, ktorá však chronicky trpí oslabovaním lokálnej meny. To predražuje importy surovín akéhokoľvek charakteru. Ročná spotreba zemného plynu v Turecku je približne 50 miliárd kubických metrov a takmer celý objem sa musí do krajiny prepraviť zo zahraničia, prevažne z Iránu, Iraku a Ruska. Do Čierneho mora hodlá Turecko v roku 2021 vyslať druhú prieskumnú vrtnú loď. Bude otázka, či aj tu bude jej prieskum strážený fregatami tureckého námorníctva. Ak áno, bude zaujímavé sledovať reakcie krajín, ktorých pobrežné vody susedia s tureckými.
