oPeniazoch.sk, AMOBE Foto: TASR/Pavel Neubauer
Marcový prieskum agentúry 2muse priniesol poznatky, ktoré nepriaznivé dopady plánovaného vládneho opatrenia ešte viac zdôrazňujú.
Hoci zrušenie gastrolístkov a ich výmena za nezdaniteľnú hotovosť vyzerá na prvý pohľad lákavo, môže priniesť viacero rizík. Nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov či štát. Asociácia moderných benefitov (AMOBE) upozorňuje napríklad na nárast administratívy, stratu tržieb a zánik pracovných miest v gastrosektore, sťaženú pozíciu pracovníkov pri vyjednávaní vyššej mzdy, zhoršenie stravovacích návykov a v neposlednom rade aj na fakt, že hotovosť bude podliehať exekučným nárokom.
Podľa marcového prieskumu agentúry 2muse, viac ako 50 % respondentov z Banskobystrického kraja by v prípade výmeny gastrolístkov za peniaze dalo prednosť iným účelom než strave. Rovnako by sa zachovalo 39 % opýtaných z Bratislavského kraja. Alarmujúce sú oba výsledky, pretože napovedajú, že pôvodný zmysel povinného príspevku na stravu by sa prechodom na hotovosť vytratil.
Ako hovorí Štefan Petrík, prezident asociácie AMOBE ktorá prieskum iniciovala, tieto čísla sa dali očakávať. "Podobné tendencie nám totiž vychádzali aj z predchádzajúcich prieskumov. Časť respondentov sa v minulosti vyjadrila, že by obmedzili obedy v reštauráciách počas pracovného týždňa. Z toho nám vyplýva, že ušetrené prostriedky by pravdepodobne dali niekam inam."
Čitateľné sú i regionálne rozdiely, odvíjajúce sa od ekonomickej situácie obyvateľstva. V slabších oblastiach sa stravníci snažia neminúť viac, než im umožňuje suma gastrolístka, v silnejších zase nemajú problém za dobré jedlo doplatiť. Zatiaľ čo napríklad v Banskobystrickom kraji príspevok zamestnávateľa na obed pokryje až 86,4 % jeho ceny, v Bratislavskom a Trnavskom kraji je to iba niečo vyše 78 %.
"Predpokladáme, že v regiónoch s vyšším príjmom majú rodiny viac ekonomickej slobody a môžu si dovoliť investície na zdravšiu a kvalitnejšiu potravu," reaguje Štefan Petrík. "Naopak v slabších regiónoch musia mať v rodinách prednosť iné potreby a ak by zamestnanci dostali disponibilnú hotovosť, pravdepodobne by ju častejšie použili na vykrytie splátok, účtov či iných výdavkov."
Väčší zmysel než hotovostný príspevok by podľa asociácie mala elektronizácia. Teda zrušenie straveniek a ich nahradenie gastrokartami, prípadne aplikáciou v mobilných telefónoch.
Bezkontaktná platba by eliminovala zdravotné riziká, zneužitie príspevku na iné účely než nákup jedla a potravín, umožnila by kontrolu a mohla by sa stať účinným nástrojom v boji so šedou ekonomikou. Podpora reštauračného sektoru by zostala zachovaná, znížila by sa však byrokracia i administratívne náklady. Pritom by benefit nemohol byť zamestnávateľmi prezentovaný ako kompenzácia zvýšenia mzdy.
Aj keď sú papierové stravovacie lístky stále poskytované v najväčšom množstve, elektronické stravné karty sú u zamestnávateľov na vzostupe. Doteraz až 90 percent zamestnávateľov vyhovelo požiadavke svojich zamestnancov pri ich vydávaní.
Prieskum uskutočnila vo februári 2020 agentúra 2muse prostredníctvom online panela na vzorke 1002 respondentov pracujúcich na trvalý pracovný pomer. V prieskume bola zachovaná reprezentatívna vzorka na kvótne znaky: pohlavie, vek (18 – 62 rokov), región a firemný sektor.
