oPeniazoch.sk, SAS Foto: TASR/František Iván
Daňovú medzeru v oblasti DPH, ktorá vyjadruje rozdiel medzi očakávanými príjmami z výberu dane z pridanej hodnoty a skutočne vybranou sumou, má Slovensko stále jednu z najvyšších v Európskej únii.
Ukázala to septembrová správa Európskej komisie, podľa ktorej Slovensko prichádza pri výbere DPH ročne takmer o 1,6 mld. eur.
V percentuálnom vyjadrení dosiahla slovenská daňová medzera v roku 2018, za ktorý EK zverejnila posledné výsledky, úroveň 20 %. Znamená to, že od roku 2016 sa slovenskú daňovú medzeru nedarilo znižovať. „V porovnaní s mediánom Európskej únie, ktorý predstavuje 9,2 %, je daňová medzera na Slovensku viac ako dvojnásobne vysoká,“ upozorňuje Richard Kraus, country sales director poradenskej a softvérovej spoločnosti SAS.
Výrazne nižšiu úroveň daňovej medzery ako Slovensko majú aj Česko (12 %) a Poľsko (9,9 %). V Maďarsku dosiahla po výraznom medziročnom znížení o 5,1 percentného bodu hodnotu iba 8,4 %.
Dohromady strácajú štáty EÚ ročne na výbere DPH zhruba 160 mld. eur. Pre aktuálny rok ovplyvnený pandémiou predpovedajú eurokomisári mierny nárast. Na Slovensku sa má podľa ich prognózy daňová medzera zvýšiť na 21,2 %.
„Daň z pridanej hodnoty je najdôležitejším zdrojom príjmu štátneho rozpočtu a druhým najdôležitejším zdrojom príjmu rozpočtu verejnej správy, preto je efektivita jej výberu kľúčová,“ pripomína R. Kraus. Dáta o vývoji daňovej medzery však podľa neho ukazujú, že potenciál doterajších opatrení ako boli samozdanenie dovozu tovaru mimo krajín Európskej únie, sprísnenie sankcií pri daňových podvodoch či zavedenie kontrolných výkazov DPH, sa vyčerpal.
„Pandémia rozvracia verejné financie a ak sa má Slovensko v najbližších rokoch skonsolidovať štátny rozpočet čo najmenej bolestne, bude nevyhnutné hľadať spôsoby pre efektívnejší výber daní a elimináciu daňových únikov. Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že pre ďalšie znižovanie daňovej medzery je nevyhnutné používať pokročilé metódy odhaľovania podvodov založené na analýzach dát, ktoré dokážu odhaliť sofistikované podvodné schémy vrátane karuselových podvodov,“ dodáva R. Kraus.
Obdobné analytické techniky sa dajú využiť napríklad aj pri odhaľovaní podvodov pri čerpaní eurofondov. V aktuálnej správe Európskeho úradu boja proti podvodom (OLAF) patrí Slovensku z pohľadu finančných nezrovnalostí v zaobchádzaní s európskymi peniazmi druhá priečka. Kým v priemere za celú EÚ odporučil OLAF Bruselu žiadať naspäť 0,36 % zdrojov vyplatených v rokoch 2015 až 2019 zo štrukturálnych fondov a vo forme dotácií pre poľnohospodárstvo, pre Slovensko je tento objem o 50 % vyšší.
