oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
ECB začala s prehodnocovaním stratégie, ktorá skúma, ako prispôsobiť menovú politiku súčasnej hospodárskej realite. ECB sa v súčasnosti viac obáva rizika rastu cien veľmi miernym tempom než veľmi rýchlym.
Európska centrálna banka sa od roku 2003 zamerala na mieru inflácie „pod, ale blízko 2 %“, aby sa pokúsila vyriešiť obavy z výrazného zvýšenia spotrebiteľských cien. V súčasnosti sa viac obáva pomalého zvyšovania cien. Výsledkom bude, že nedávne prehodnotenie stratégie vo Frankfurte môže viesť k novému cieľu v boji proti ekonomickému poklesu spôsobenému koronavírusovou krízou.
„V súčasnom prostredí nižšej inflácie sú obavy, ktorým čelíme, odlišné ako v roku 2003 a musí sa to odraziť v našom inflačnom cieli,“ uviedla na stredajšej tlačovej konferencii prezidentka ECB Christine Lagardeová. Hovorila o širšej diskusii, ktorá prebieha o tom, či by sa centrálne banky mali zaviazať výslovne kompenzovať absentujúcu infláciu, keď strávila nejaký čas pod cieľom centrálnej banky. „Ak je táto stratégia dôveryhodná, môže posilniť schopnosť menovej politiky stabilizovať ekonomiku. Aj keď môžu byť stratégie menej úspešné, keď ľudia nie sú pri rozhodovaní úplne racionálni, čo je pravdepodobne dobrá aproximácia reality, ktorej čelíme, užitočnosť takéhoto prístupu by sa mohla minimálne preskúmať,“ vyhlásila šéfka ECB.
Ročná inflácia v eurozóne dosahovala v rokoch 1999 až 2008 v priemere 2,3 %, kedy zasiahla globálna finančná kríza. Od roku 2008 dosahovala inflácia podľa údajov ECB v priemere iba 1,2 % do konca roku 2019. Americký Federálny rezervný systém má za sebou podobné hodnotenie, koncom augusta oznámil, že umožní „inflácii, aby prekročila cieľovú hodnotu 2 %“. To znamená, že je menej pravdepodobné, že centrálna banka zvýši úrokové sadzby, čo bude mať veľký dopad na finančné trhy a na každodenného spotrebiteľa. „Mnohí to považujú za neintuitívne, že Fed by chcel zvýšiť infláciu," uviedol vtedy predseda Fedu Jerome Powell. „Inflácia, ktorá je trvalo príliš nízka, však môže predstavovať vážne riziko pre ekonomiku," dodal.
Lagardeová európskych zákonodarcov varovala, že nadchádzajúce údaje môžu poukazovať na ďalšiu defláciu (keď miera inflácie vstúpi do záporného písma, čo znamená, že ceny skôr klesajú, než rastú.) Inflácia za august sa už pohybovala na úrovni -0,2 % z júlových 0,4 %. Centrálni bankári pozorne sledujú defláciu, pretože by mohla viesť k finančnej kríze. V zdravej ekonomike majú ceny tendenciu rásť pozvoľným tempom, nie klesať.
Podľa prognóz ECB eurozóna v tomto roku smeruje k ročnému poklesu hrubého domáceho produktu (HDP) o 8 %. Koronakríza zasiahla región veľmi tvrdo a mnohé priemyselné odvetvia musia bojovať o prežitie. Napriek oživeniu v treťom štvrťroku stále pretrvávajú pochybnosti o tom, ako si bude eurozóna počínať v poslednom štvrťroku, pretože mnoho krajín oznámilo ďalšie obmedzenia týkajúce sa vírusu. „Očakáva sa, že reálny HDP eurozóny sa vráti na úroveň pred krízou až koncom roka 2022,“ uviedla Lagardeová. „Sila obnovy však naďalej veľmi závisí od vývoja pandémie Covid-19 a úspechu politík obmedzovania,“ dodala.
