Kultúra na pokraji existenčných problémov: Tretina mladých Slovákov sa o ňu nezaujíma

Diskusia 7  
Kultúra na pokraji existenčných problémov: Tretina mladých Slovákov sa o ňu nezaujíma
Zdroj: Fingo
Foto:TASR/M.Svítok; F.Iván


30. 9. 2020 - Štvrtina oslovených stredoškolákov v prieskume Eurostatu povedala, že okrem nedostatok záujmu o podobné aktivity majú na ne aj nedostatok financií.

Priemerná slovenská domácnosť, ktorá disponuje mesačným rozpočtom na úrovni zhruba 1500 eur, minula za minulý rok na kultúru do 150 eur mesačne. Podľa aktuálnych štatistík Európskeho štatistického úradu Eurostat boli na Slovensku výdavky na rekreáciu a kultúru vlani na úrovni 9,8 %, a od roku 2007 rástli ako v jednej z mála európskych krajín. Dostali sme sa do top európskej päťky, pričom v rámci krajín V4 práve Slováci míňajú na kultúru a rekreáciu najviac peňazí.

 V prípade krajín EÚ od roku 2007 klesajú výdavky domácností na kultúru a rekreáciu. Európania minuli na tieto účely za rok 2019 viac ako 710 miliárd eur. V prepočte to vychádza na 1400 eur ročne na jedného obyvateľa. Kým v roku 2007 výdavky na rekreáciu a kultúru tvorili vyše 9,3 % z celkových mesačných výdavkov domácností, v roku 2019  klesli na necelých 9 %. Najviac na kultúru míňajú v Dánsku, a to viac ako 12 % z celkových mesačných výdavkov.

 „Kultúra trpí u nás dlhodobo na nedostatok podpory zo strany štátu. Do toho prišla korona, ktorá výrazne okresala príjmy v tomto odvetví. Ak sa pozrieme na štatistiky, za ostatných viac ako 10 rokov pozorujeme na Slovensku mierne citeľný nárast cien v segmente rekreácia a kultúra. Súvisí to aj s tým, že sme mali vyššie daňové zaťaženie ako ostatné krajiny. Mnohé štáty práve DPH na tento segment v posledných rokoch znižovali. Dlhé roky sme mali druhú najvyššiu 20-percentnú DPH po Dánoch, ktorí majú v tomto segmente daň na úrovni 25 %,“ povedala Lenka Buchláková, analytička FinGO.sk.

Kultúra na pokraji existenčných problémov: Tretina mladých Slovákov sa o ňu nezaujíma

Na Slovensku za vlaňajšok zo všetkých pracovníkov v kultúrnom priemysle bola až tretina samostatne zárobkovo činná. „To znamená, že ich príjmy sú nepravidelné a práve tento výpadok v čase koronakrízy nevedia vykryť. Mnohí sa dostávajú na pokraj existenčných problémov,“ doplnila Buchláková. Kým v roku 2014 pracovalo podľa Eurostatu na Slovensku v kultúrnom priemysle 62-tisíc ľudí, vlani to bolo 74-tisíc. Vo väčšine ide o ľudí s vyšším dosiahnutým vzdelaním.

 Podľa štatistík Slováci v posledných mesiacoch míňali najviac na potraviny, nakoľko sa v panike viac predzásobovali. „Ak sa však pozrieme na celkové výdavky slovenských domácnosti, najnákladnejšou položkou je bývanie. V rámci spotrebného koša tvoria výdavky na bývanie, vodu, elektrinu či plyn takmer štvrtinu. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávame 18 percent zo všetkých mesačných výdavkov, treťou najnákladnejšou položkou je rekreácia a kultúra. Najmenej stojí mesačne vzdelávanie, a to necelé dve percentá,“ doplnila Buchláková.