oPeniazoch.sk, OfTwoMinds Foto: getty images
Mnohé konzumné rituály, ktoré po celé desaťročia vytvárali prosperitu, dnes strácajú zmysel, alebo sa vytrácajú kvôli nedostupnosti. Pandémia nám pomohla rozpoznať to, čo ešte vedie k prosperite a čo už nevytvára skutočné blaho.
Oddať sa rituálu je uspokojujúce, pretože samotný výkon rituálu predstavuje zdroj našej spokojnosti. Potešenie nie je potrebné, samotné dokončenie rituálu je odmenou. Pre mnohých je rituálom nakupovanie, konzumný štýl života. Spotreba sa stala hlavnou činnosťou našej ekonomiky. Ak je nadbytočná spotreba skôr rituálna ako uspokojujúca, čo znamená, že sama o sebe prispieva k pocitu blahobytu, stáva sa nezmyselnou. Alebo dokonca škodlivou. Začíname sa viac zameriavať na negatívne dôsledky spotreby, teda na to, ako rituál spotreby narúša náš blahobyt. Začíname si klásť otázku, čo mám z týchto výdavkov? Množstvo bežných spotrebných rituálov je neúmerne nákladných a nepríjemných a iné si vyžadujú veľké množstvo nášho času.
Ale buďme konkrétnejší. Jedným z rituálov je aj pasívne konzumovanie športu. Sledovanosť športu cez televízne prenosy mala pred pandémiou klesajúci trend. Nie je ťažké nájsť potenciálne dôvody: mladí si nevytvorili zvyk (rituál) tráviť hodiny sledovaním zápasov. Vlastne sledovaniu televízneho vysielania vo všeobecnosti, prednosť dostáva obsah na vyžiadanie. Rovnako ako pri mnohých iných konzumných rituáloch, tí, ktorí im prepadli, sa len zriedka nad tým pozastavili, aby si položili otázku, či rituál skutočne prispieva k ich blahobytu, alebo či sa pomaly zmenil na kolosálnu stratu času a peňazí.
Mnoho aktivít podľa vlastného uváženia spadá do kategórie rituálov, nech už sú to pravidelné dovolenky, nakupovanie, či stolovanie v reštaurácii. Aj keď mnohým predstava, že by sa ich mali vzdať, naháňa hrôzu, iným dôjde, že im v skutočnosti ani chýbať nebudú. Niektorí pocítia nesmiernu úľavu, že už sa nemusia pretvarovať, ako si náramne užívajú tieto únavné a nezmyselné rituály.
Obrovské náklady na kedysi dostupné rituály, ako napríklad pravidelné návštevy a konzumácia v reštauračných zariadeniach, si dnes už mnohí nemôžu dovoliť. A tak sa zo života vytrácajú, pretože už nie sú finančne životaschopné. Rituály služobných ciest a nutné účasti na konferenciách platených zamestnávateľmi sa tiež škrtajú, luxus týchto rituálov sa stáva pre zamestnávateľov nedostupný, keď im príjmy a zisky klesajú.
Manažéri, búchajúci do stola, že všetci podriadení zamestnanci musia povinne chodiť do práce, sa ľahko môžu ocitnúť na ulici, keď firmy oznámia prepúšťanie. Ak budú mať to šťastie, že o prácu neprídu, ich úlohou bude digitalizovať alebo automatizovať každú funkciu s cieľom znížiť náklady. Mnoho rituálov spoločnej kancelárie, nekonečné mítingy, malicherné hádky, fajčiarske prestávky a pod., to všetko skončilo. Zopár strmých kvartálnych poklesov a strát príjmov prinúti každú spoločnosť, aby sa zbavila všetkých konzumných rituálov, ktoré sa stali cenovo nedostupné.
Skutočne nás všetky tie rituály, tak časovo a finančne náročné, tešili, alebo sme ich len automaticky preberali? Dokonca aj tí, ktorí sa tak veľmi usilovali o obnovenie týchto konzumných rituálov, mohli zistiť, že napriek dokonalému opakovaniu rituálu, zanechávajú iba nepríjemný pocit prázdnoty. Akoby im niečo chýbalo. Samozrejme, dá sa z toho viniť pandémia, ale tá nie je v skutočnosti za nespokojnosťou, len ju pomohla odkryť. Pravdou je, že množstvo konzumných rituálov, ktoré po desaťročia znamenali „prosperitu“, je dnes už buď nezmyselných, nedostupných alebo si vyžaduje oveľa viac úsilia a pritom ponúka len skromnú návratnosť.
V televízii ide program, ale nikto ho nepozerá. Už pomaly ani správy nikto nepozerá. Odborník na akciový trh práve ohlásil nový býčí trend, ale nikto ho nepočúva. Informačný kanál v sociálnych médiách sa v smartfóne bláznivo roluje smerom dole, ale nikto na nič nekliká. Je to všetko nezmyselné, prázdne, únavné. Samotné dokončenie rituálu už nestačí. Nezmyselné rituály v podobe zapojenia sa, či spotreby sú už úplne zrejmé a prerastá v zúfalosť dodávateľov. Prázdnota ich ponúk už nedokáže dostatočne osloviť. A to je dôvod položiť si kacírsku otázku. Čo bude podporovať ekonomiku, keď raz všetky tieto konzumné rituály stratia priazeň, alebo už jednoducho nebudú dostupné? Odpoveď samozrejme je, že asi nič.
