oPeniazoch.sk, BOFA Foto: SITA/AP
Hlavným dôvodom, prečo je globálny finančný systém na pokraji kolapsu už s každodennou periodicitou, a drží pohromade len vďaka monetárnym lepidlám či modlitbám a neustálym zásahom centrálnych bánk, je dlh.
Svet čaká ešte oveľa viac dlhov, pretože „dedičstvom šoku COVID-19 je dlh, dlh a ďalšie dlhy“, píše v správe Barnaby Martin z BofA Merrill Lynch. Inými slovami, na opravu problému s dlhom sa použije ešte viac dlhu. A čo to znamená? Vo svete explozívneho rozširovania úverov spojených s prepadávajúcou sa ekonomickou produkciou, kde sa vrtuľníkové peniaze stali normou, centrálne banky, a to najmä ECB, rozširujú svoju politiku kvantitatívneho uvoľňovania, aby monetizovali a absorbovali veľkú časť tohto dlhu. Ale väčší dlh znamená aj väčšiu zraniteľnosť pre globálnu ekonomiku.
O dôsledkoch tohto nadmerného dlhu, ktorý má katastrofické následky, sa už toho popísalo veľa. Čísla už sú tak vysoké, že prestávajú vyvolávať emócie. Jeden príklad za všetky zo správy BofA, ktorý hovorí aký ohromujúca je úroveň globálneho dlhu na konci 1. štvrťroka 2020 (na základe údajov Banky pre medzinárodné platby).
Pomer globálneho dlhu k HDP vzrástol v 1. štvrťroku 2020 na historické maximum, pričom celkový dlh nefinančného sektoru teraz predstavuje 252 % globálneho HDP. To je nárast z 241 % na konci roku 2019, čo je najväčší štvrťročný skok v histórii.
Graf tiež potvrdzuje, že inflačné ciele centrálnych bánk sú vyššie, oveľa vyššie ako oficiálne „2 %“. Na vymazanie tohto dlhu musia mať centrálne banky inflačný cieľ 10 % a viac. Všetko nižšie by znamenalo default namiesto inflácie, aby sa dlh zotrel, a to je neprijateľné.
Tento nárast odráža vývoj počas prvých týždňov krízy COVID-19, pričom najvyspelejšie ekonomiky zaviedli úplné alebo čiastočné blokovanie v marci tohto roka. Preto sa historický pokles rastu HDP pozorovaný na celom svete v druhom štvrťroku a nárast dlhu vlád aj nefinančných spoločností premietne do ešte väčšieho nárastu globálneho pákového pomeru v druhom štvrťroku 2020.
Šok spôsobený COVIDom-19 odhalil doterajšiu zraniteľnosť. Zatiaľ čo vyspelé ekonomiky aj rozvíjajúce sa trhy zaznamenali prudký nárast pákového pomeru, od roku 2012 zaznamenali posledné menované štáty rýchly nárast.
Relatívne hlbšia recesia kvôli pandémii je očakávaná pre niektoré ekonomiky rozvíjajúcich sa krajín. Ekonomický výhľad OECD na september 2020 predpokladá pokles HDP Indie a Južnej Afriky o 10,2 %, respektíve 11,5 %, čo sa pravdepodobne zvýši v ukazovateľoch pákového efektu niektorých krajín.
Podľa sektorov spôsobili vlády v 1. štvrťroku 2020 veľký nárast dlhu v pomere k HDP. Pomer globálneho štátneho dlhu k HDP dosiahol 89 %, čo je nárast o 10 percent, ide o najväčší zaznamenaný štvrťročný nárast.
Rast nákladov na obsluhu dlhu v pomere k HDP sa zvyšoval, ale len okrajovo, čo odráža obrovskú podporu pomocou kvantitatívneho uvoľňovania, ku ktorým sa tento rok vrátili centrálne banky.
Celkový nefinančný dlh v pomere k HDP v jednotlivých krajinách a segmentoch ukazuje že:
- celkový pákový pomer pre eurozónu, Čínu a USA je v súčasnosti väčšinou zhodný,
- v Európe zaznamenalo niekoľko krajín (Belgicko, Fínsko a Nórsko) väčší nárast ich pomeru celkového dlhu k HDP ako na periférii v 1. štvrťroku,
- zatiaľ čo rast dlhu domácností bol vo všeobecnosti miernejší, pretože spotrebitelia prešli do režimu vyčkávania, v 1. štvrťroku 2020 sa zadlženie domácností v Číne medzikvartálne zvýšilo o 3,1 %.
