Prečo je zlou správou, ak je Francúzsko opäť nútené stimulovať svoju ekonomiku

, Advancing Time Foto: SITA/AP

Minulý týždeň francúzska vláda oznámila nový stimulačný plán. Aby sa krajine podarilo vymaniť sa z nedávneho prepadu, ktorý ešte zhoršil koronavírus, vláda vyčlenila 100 miliárd eur.

Skutočnosť, že Francúzsko je opäť nútené stimulovať svoju ekonomiku, by sa mala považovať za zlú správu. Tento krok odráža realitu, že všetko nie je v poriadku a veci sa zhoršujú. Francúzsko čelí jednej z najhorších recesií v Európe a je najhlbšou od druhej svetovej vojny. Tento rok predpokladá pokles HDP o 11 %. V druhom štvrťroku, ktorý sa časovo zhodoval s blokovaním kvôli koronavírusu, klesol HDP o 13,8 %.

Výška tohto konkrétneho balíka sa rovná zhruba 4,5 % HDP a predstavuje celkový tohtoročný stimul okolo 10 % HDP Francúzska. Podporný plán sa považuje za pokus o posilnenie vyhliadok francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na znovuzvolenie. Macrona nemá v láske mnoho Francúzov, pochody „žltých viest“ proti jeho politike, sú toho dôkazom.

Rovnako ako väčšina vládnych stimulačných plánov, aj tento je zameraný na zníženie nezamestnanosti, ktorú francúzski úradníci pripúšťajú, že v budúcom roku dosiahne viac než 10 %. Francúzska vláda stavia na to, že podporou pracovných miest dá spotrebiteľom sebadôveru, aby mohli minúť 100 miliárd eur, ktoré počas lockdownu odložili.

Francúzsko je druhou najväčšou ekonomikou v Európe a šiestou najväčšou na svete. Ako najnavštevovanejší štát na svete je francúzsky turistický ruch hlavnou súčasťou hospodárstva krajiny. To znamená, že ak francúzska ekonomika v ťažkostiach, predstavuje to problém väčšieho dosahu.

Francúzsky stimulačný plán zahŕňa zníženie daní a podporu pre firmy (30 miliárd eur), veľké investície do zelenej energie v oblastiach ako je doprava, lepšia izolácia verejných budov a domov, dokonca aj vodíkový priemysel, ktorý sa považuje za spôsob skladovania a prepravy energie vytvorenej veternými turbínami a solárnymi panelmi (35 miliárd eur) a opatreniami „sociálnej súdržnosti“ (35 miliárd eur), ako sú programy práce na čiastočný úväzok, školenie pre mladých pracovníkov a zdravotná starostlivosť.

Rovnako problematické ako to, že tento stimul je veľmi potrebný, je aj to, ako bude financovaný. Takmer polovica peňazí má smerovať z nového „spoločného fondu na oživenie Európskej únie“, ktorý sa považuje za cestu pre významné fiškálne transfery v budúcnosti. Tento nový plán posúva niekdajšiu tabuizovanú tému zdieľania dlhov na novú úroveň. Týmto sa európskym vládam otvára prvá možnosť zapojiť sa do rozsiahlych spoločných pôžičiek a sankcionovalo by to významné fiškálne transfery medzi jej členskými štátmi. Či sa táto schéma nakoniec presadí a či je dokonca legálna, sa ešte nerozhodlo. Len nedávno navrhli kancelárka Angela Merkelová a Macron na spoločnej tlačovej konferencii vytvorenie fondu obnovy EÚ. Je potrebné poznamenať, že len 10 dní po oznámení Macrona a Merkelovej, prišla Európska komisia so svojim vlastným plánom, ešte veľkorysejším.

Plán Merkelovej a Macrona by ponúkol granty vo výške 500 miliárd ako ekonomické záchranné koleso pre členov únie postihnutých pandémiou. Financovanie fondu spoločnými dlhopismi EÚ predstavuje veľký krok k mutualizácii dlhu medzi členskými štátmi. Táto zmena otrasie slhopisovým trhom únie. Keďže EÚ má nesplatený dlh vo výške približne 54 miliárd eur, v roku 2018 nepožičala nič a rok neskôr iba 5 miliárd eur. Ale situácia sa čoskoro zmení. Ak sa na trhu dlhopisov zhromaždí celých 750 miliárd eur potrebných na financovanie tohto programu, bude to v rokoch 2021 aj 2022 predstavovať 262,5 miliárd eur, zvyšných 225 by prišlo v roku 2023.

Ambiciózny francúzsko-nemecký návrh nemohol prísť v rozhodujúcejšom období pre európsku jednotu, ktorá sa musí vyrovnať s dvoma paralelnými krízami. Jednou je pandémia a druhou búrlivá diskusia o tom, ako reagovať na hospodársky prepad spôsobený prísnymi vládnymi zásahmi.

V centre tohto záujmu sú aj ECB a Christian Lagardeová, ktorí tvrdohlavo bránia prevenciu proti špirále rastúceho štátneho úverového rizika. Na podporu najslabších členov eurozóny ECB výrazne rozšírila svoju súvahu, pretože podporila finančný systém kontinentu prostredníctvom programov kvantitatívneho uvoľňovania a nákupu dlhopisov. V marci ECB spustila nový program pandemického núdzového nákupu (PEPP) v hodnote 750 miliárd eur, na podporu krajín a spoločností zasiahnutých pandémiou. Dopĺňa ho program nákupu vo verejnom sektore (PSPP), ktorý naďalej slúžil ako poistka pre štátny dlh. Pokiaľ ide o tento nový fond, veľkým problémom je splácanie dlhu vydaného na vytvorenie tohto fondu, ktorý by od roku 2028 znamenal významnú záťaž pre rozpočet EÚ. Je nepravdepodobné, že nové dane, ktoré navrhuje komisia na financovanie fondu, nájdu medzi členskými štátmi potrebnú podporu. Komisia bude musieť ešte presvedčiť „všetky členské štáty“, že tento plán si zaslúži pozornosť. Presvedčiť Rakúsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko nebude ľahká úloha a môže si vyžadovať množstvo ústupkov. Nie všetky krajiny eurozóny tiež používajú euro ako svoju hlavnú menu, čo znižuje jeho dôležitosť.

Všetko to prichádza v rozhodujúcom čase pre európsku jednotu, ktorá je napadnutá pandémiou a ďalším ekonomickým stresom spôsobeným prísnymi zásahmi. Za tlakom na zdvojnásobenie dlhu samozrejme stoja Španieli a Taliani, krajiny v ktorých v raných fázach pandémia zasadila najväčší úder. Podporu im vyjadrili Portugalsko, Francúzsko, Írsko a Grécko. To opäť zdôrazňuje otázku, prečo, ak sa Európe darí tak dobre, ako tvrdí veľa ľudí, je potrebných ešte viac stimulov? Rovnako ako v minulosti, aj naďalej tvrdím, že eurozóna je jednoducho nekonkurencieschopná a takou aj zostane.

 

Autorom je Bruce Wilds, autor knihy „Advancing Time“ v ktorej sa zameriava na to, ako neustále sa zrýchľujúce tempo zmien ovplyvňuje dnešnú spoločnosť. Vychádza zo svojich bohatých skúseností a poznatkov získaných z biznis prostredia, cestovania a štúdií histórie, politiky a ekonomiky.

Súvisiace články

Aktuálne správy