Euro ako maják stability v neistých časoch: Dokedy?

Diskusia 8  
Euro ako maják stability v neistých časoch: Dokedy?
Zdroj: The South China Morning Post
Foto: getty images


7. 9. 2020 - Rally eura počas ostatných troch mesiacov na devízových trhoch poukazuje na opak toho, čo sa deje s americkým dolárom. Dolár trpí nielen kvôli koronakríze, ale aj kvôli rastúcej neistote ohľadom nastávajúcich prezidentských volieb. Globálni investori jednoducho opúšťajú svoje dlhých expozície v dolároch a sú z nich býci v eurách. To ale nemusí trvať dlho.

Euru nijak nepomáha súčasný rast dlhového zaťaženia, ani prehlbujúci sa menový chaos v Európe. Spoločná mena vyzerá nadhodnotene pred nástrahou, ktorá číha koncom tohto roka. Zdá sa, že ten, kto udáva menový krok, Európska centrálna banka, bojuje proti vopred prehratej bitke a snaží sa zabrániť tomu, aby sa európske hospodárstvo dostalo do hlbšej recesie. Čím viac politických stimulov ECB nasadí, tým viac to poškodzuje jej menovú reputáciu. Napriek takmer trom biliónom eur doposiaľ nakúpených aktív v rámci programu kvantitatívneho uvoľňovania ECB a úrokových sadzieb v negatívnom pásme, vykazuje ekonomika Európy len slabé známky návratu k normálnosti.

Tri najväčšie európske ekonomiky, Nemecko, Francúzsko a Taliansko, sa zasekli v recesii a je len malá pravdepodobnosť, že produkcia dosiahne do roku 2022 predpandemické úrovne. Obvinenia, že sa dáva príliš veľa peňazí na nesprávne miesta, nie sú žiadnym prekvapením. ECB sa obhajuje, že nemá inú možnosť, inak by Európu čakal ešte horší osud.

Nemecko sa pokúsilo ovládnuť menové excesy ECB, ale skončilo to tým, že keď niekoho nemôžete poraziť, tak sa k nemu pripojíte. V obdobiach pred zavedením eura boli prísne politiky Bundesbanku a silná nemecká marka pevnými základmi európskeho menového systému, čo pomáhalo ostatným európskym krajinám riadiť svoje ekonomické výkony. Zdá sa, že dnes sa už fiškálna zodpovednosť nenosí, pokojne sa vzdala v prospech politickej výhodnosti, hospodárskeho prežitia a zmiernenia štandardov. ECB upustila od nemeckej monetárnej prísnosti a vydláždila si cestu z recesie speňažením dlhov a upísaním výbušnej fiškálnej expanzie. Predkovia nemeckej Bundesbank sa musia obrazať v hrobe.

Euro ako maják stability v neistých časoch: Dokedy?

Trhy znervózňuje, že trezory ECB s ratingom AAA sú plné nekvalitného dlhu z krajín ako Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko a Írsko, ktoré požadovali podporu v časoch napätia na trhu v dôsledku následkov finančnej krízy v roku 2008. To by bolo v poriadku, ale len do momentu, keď začne dôvera kolísať. Pripomína to rzoprávku O cisárových nových šatoch. Keď niekto upozorní na realitu, pyramída rizika sa začne rúcať. Či to bude kvôli rozhodnutiu ústavného súdu v Nemecku, alebo kvôli úverovej slučke ťažko zadlženej krajiny, akou je napríklad Taliansko, sa ešte len uvidí. Malé hospodárstvo, ako je Grécko, v roku 2012 takmer dostalo euro na kolená, takže väčšia krajina by mohla ľahko spôsobiť spoločnej mene vážnejšie problémy. A dostať euro, ECB a eurozónu niekam, odkiaľ už niet návratu.

Veľkí držitelia eura, ako je Čína, boli skúšaní už dávnejšie, ale veľká európska úverová udalosť, alebo akútny politický tlak, by mohli ľahko vyvolať ďalšiu krízu dlhu v eurách, ak by sa dôvera opäť prepadla. Až 20 percent čínskych devízových rezerv vo výške 3,15 bilióna USD by mohlo byť držaných v euroaktívach, čo je pre svetové trhy obrovská suma peňazí, s ktorou sa budú musieť vyrovnať, ak sa zvýšia tlaky na likviditu.

V prípade naplnenia toho najhoršieho scenára by sa k Číne pripojila mocná skupina inštitucionálnych a súkromných predajcov, čo by sa mohlo zmeniť na škaredý krvavý kúpeľ. Politika eurozóny by si okúsila čo je to dosiahnuť bod zlomu. Euro je momentálne podporované iba slabším dolárom, ale situácia sa voči eurobýkom môže ľahko obrátiť. Kufre peňazí ECB nie sú bezodné, ani nemecká trpezlivosť nemusí trvať navždy. Svet stojí pred konfrontáciou, ktorá pravdepodobne rozhodne o konečnom výsledku. Globálni investori musia byť preto opatrní.

 

Autorom je David Brown, generálny riaditeľ spoločnosti New View Economics. Počas kariéry trvajúcej štyri desaťročia v Londýne pôsobil ako hlavný ekonóm v mnohých medzinárodných investičných bankách.