oPeniazoch.sk, TASR
Prepad slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku o 12,1 % bol miernejší, ako očakávali ekonomickí analytici. „Čísla potvrdili očakávania najväčšieho prepadu slovenského HDP v zaznamenanej histórii, aj keď priemerné očakávanie analytikov (-15,4 %) bolo ešte pochmúrnejšie,“ upozornil Michal Lehuta z VÚB.
Na rozdiel od pôvodných predpokladov Slovensko nezaznamenalo ani historicky najsilnejší medzikvartálny prepad, výraznejší bol v prvom štvrťroku 2009 (-8,3 % vs. -9,4 %), pripomenul analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák. „Relatívne silné oživenie kľúčového priemyslu v poslednom mesiaci štvrťroka pravdepodobne predsa len pomohlo zmierniť ekonomický pokles v druhom štvrťroku,“ doplnil.
Z doteraz zverejnených mesačných štatistík vyplýva, že v druhom kvartáli sa v SR výrazne znížila priemyselná produkcia (-28 %) a následne aj export tovarov z krajiny (-27 %), vyčíslil Lehuta. Klesla aj stavebná produkcia v tuzemsku (-16 %), menej už maloobchodné tržby (-8 %). „Záver druhého štvrťroka (jún) bol však už v priemysle, exporte i maloobchode lepší. Tieto sektory vykázali už len malé medziročné poklesy a obchodná bilancia prebytok,“ pripomenul analytik. Doplnil, že podľa dostupných dát tržieb z eKasy či celkovej spotreby elektriny zvyšovanie výkonu slovenskej ekonomiky pokračovalo aj v júli a prognóza na 3. štvrťrok je tak oveľa optimistickejšia.
Kým v prvom štvrťroku ešte Slovensko patrilo medzi najviac klesajúce ekonomiky eurozóny aj EÚ, v druhom kvartáli bol už prepad ekonomickej aktivity na Slovensku miernejší ako európsky priemer, zhodnotil Koršňák. Ekonomika eurozóny sa totiž podľa predbežných údajov Eurostatu v druhom štvrťroku medzikvartálne prepadla o 12,1 % (celá EÚ o 11,9 %) a medziročne o 15 % (EÚ o 14,4 %). „Zdá sa pritom, že miera poklesu európskych ekonomík v druhom štvrťroku pomerne presne kopírovala priebeh pandémie v jednotlivých krajinách a najmä mieru obmedzenia pohybu v jednotlivých krajinách,“ vysvetlil.
Analytici naďalej upozorňujú na riziká pre ekonomiku, ktoré súvisia s ďalším vývojom pandémie nového koronavírusu. „Aj v prípade efektívnej vakcíny zaočkovanosť populácie nemusí dosahovať potrebne vysoké úrovne a imunita na Covid-19 môže trvať len niekoľko mesiacov. Neistota, výpadky produkcie či vyššia miera úspor tak môžu ekonomiku trápiť aj naďalej,“ varuje Lehuta. Koršňák predpokladá, že výpadok spôsobený pandémiou sa nepodarí uzavrieť do konca budúceho roka a na úrovne spred vypuknutia pandémie sa slovenská ekonomika pravdepodobne vráti až v úvode roka 2022.
