oPeniazoch.sk, mises.org Foto: Getty images
Keď príde deň D, možno budete chcieť mať vo vrecku nejaké tie trblietavé zlaté mince, alebo aspoň nejaké nuly a jednotky kryté zlatom na vašich digitálnych účtoch.
Fed Bugs sú ľudia, ktorí veria v silu centrálnych bánk (a centrálnych bankárov). Veria v ekonomický rast pomocou „menovej politiky“ a to aj napriek desaťročiam histórie a súčasným dôkazom o opaku. Veria, že pohrávanie sa so vstupmi a sadzbami, rýchlosťou a tokmi, nás nejako obohacuje z hľadiska produktivity, tovaru a služieb. Veria vo finančnú alchýmiu, a nie v drahé kovy. Veria, že papier má hodnotu, pokiaľ ho vydá vláda a stanoví jeho použitie. Predovšetkým veria, že majú peniaze v ekonomike pod kontrolou.
Centrálni bankári presne napĺňajú definíciu Fed Bugs, ale rovnako aj väčšina menových ekonómov, finančných novinárov a politikov. A všetci nenávidia zlato. Dôvody sú rôznorodé, ale v konečnom dôsledku to vyplýva z ich zásadnej nevôle akceptovať akékoľvek peniaze, ktoré nemajú pod kontrolou, alebo ich nenavrhli. Centrálne plánovanie si vyžaduje centrálne peniaze, pričom zlato sem svojou decentralizovanou povahou vôbec nezapadá. Ľudské očakávania sú zlatu ľahostajné, môže sa objaviť a vyťažiť zo zeme iba s obrovským úsilím a rizikom. Nemôže byť ľahko zmanipulované alebo zlikvidované a jeho hodnota nemôže byť stanovená (hoci sa o to veľmi snažia). Je nemenné, neústupné, tvrdohlavo v priamom rozpore s politickými víziami Fed Bugs. A tak ho nenávidia.
Nenávidia zlato, pretože nikdy nezmizne a jeho cena nikdy neklesne na nulu. Vlastne udržiava peňažnú hodnotu bez toho, aby to schvaľoval cenzor v podobe panovníka alebo vlády. Zlato nepotrebuje štát ani jeho bankárov, aby fungovalo ako peniaze, pretože ho ľudia ako peniaze na trhu akceptujú už niekoľko storočí a to aj napriek politickému úsiliu o odstránenie tejto úlohy. Zlato v tichosti slúži ako pretrvávajúce karhanie celého politického projektu fiatových peňazí. Centrálne banky sú okolnosťami donútené nakupovať a držať zlato ako kolaterál, ako konečnú tvrdú menu a likvidné aktívum pre svoje súvahy. V skutočnosti centrálne banky v posledných rokoch stabilne nakupovali alebo repatriovali obrovské množstvo fyzického zlata, napriek údajne silnej svetovej ekonomike pred koronakrízou.
Počas prechodného obdobia, ktoré viedlo k úplnému prijatiu eura v 12-tich pôvodných krajinách eurozóny, si Nemci odložili milióny nemeckých mariek pod matrace a do bezpečnostných schránok. Viac ako desať rokov po rozšírení eura vlastnili Nemci podľa údajov Bundesbank stále okolo 6,6 miliardy eur v nezamenených bankovkách a minciach Deutschmark. Z celkom jednoduchého dôvodu. Nedôverovali a naďalej nedôverujú stabilite a kúpnej sile eura. Obávajú sa krízy, akokoľvek nepravdepodobnej, a chránia sa držaním „tvrdšej“ meny pre prípad, že sa jedného dňa euro rýchlo znehodnotí. Inými slovami, uprednostňujú „nákup“ pokoja tým, že držia nemecké marky na ich prevod na eurá a nákup tovaru alebo služieb. Rovnakým spôsobom, a z rovnakých dôvodov, čoraz viac Američanov dáva prednosť výmene papierových dolárov za fyzické zlato.
A napriek tomu mediálna kampaň proti zlatu pokračuje.
Keď americký Kongres nariadil magické fiškálne výpomoci prostredníctvom ministerstva financií na boj proti koronakríze, Trump nariadil týždenné výplaty podpory v nezamestnanosti na úrovni 600 USD a Fed pridával aktíva do svojej už aj tak nafúknutej súvahy 7 biliónov dolárov. A zlato raketovo stúplo na 2000 dolárov za uncu. Novinári Fed Bug na to okamžite reagovali. Zlato je hlúposť, nekupujte ho! V skutočnosti nikdy nie je vhodný čas na nákup zlata. Zlato stúpa v porovnaní s dolárom, je predražené a pripravené na veľký pokles. Zlato kleslo, vidíte, hovorili sme vám, že je to bezcenný lesklý kov!
Len málokedy vidíme takúto úroveň mediálnej jedovatosti a metaanalýz zameraných na povedzme nafúknutie cien akcií firiem na zdravotnícke pomôcky a ich následný hlboký prepad. Veľmi sa to nerozoberalo. Alebo keď cena akcií firmy na prenájom vozidiel, spoločnosti Hertz v konkurze, spadla z 20 dolárov na 80 centov, a za pár mesiacov sa dostala späť na 5 dolárov. Zostalo to bez väčšej mediálnej pozornosti. A zlato, natoľko nenávidené, dokázalo prekonať akciové trhy za posledných 15 rokov a to aj napriek svojmu skôr menovému ako investičnému statusu.
Zlato je stále tu. Franklin Delano Roosevelt sa v roku 1933 pokúsil zakázať súkromné vlastníctvo zlata a vynútiť konverziu na doláre. Nixon v roku 1971 zrušil právo zahraničných vlád na získanie amerických dolárov výmenou za zlato. Obaja muži postupovali bez kongresu, obaja vedeli, čo tieto ich kroky znamenajú pre sporiteľov a infláciu. Zlato však nezmizlo, naopak čoraz viac narastá jeho dôležitosť, pretože fiškálna a menová politika na Západe zaberá čoraz menej.
Strýko Sam, a prakticky všetky západné národy, sa pustili do kampane za vytváranie peňazí. Kampane, ktorá nemá obdoby v histórii ľudstva. Kam to všetko vedie a ako dlho to potrvá, nemožno predvídať. Globálna menová kríza vyvolaná klesajúcim americkým dolárom však už nie je tak nepredstaviteľná. V určitom okamihu budeme svedkami vytvorenia novej nadnárodnej meny, alebo úniku do známych komoditných peňazí, ako je zlato. A keď nadíde deň D, možno budete chcieť mať vo vrecku nejaké tie trblietavé zlaté mince…
