Menej znamená viac: Politika ochrany príjmov v snahe o zachovanie pracovných miest

Diskusia 3  
Menej znamená viac: Politika ochrany príjmov v snahe o zachovanie pracovných miest
Zdroj: theconversation
Foto: SITA/AP


15. 8. 2020 - Nezamestnanosť rastie. Nielen ako dôsledok koronakrízy. Istá časť pracovnej sily bude skôr či neskôr nadbytočná, určité pracovné pozície budú zrušené. Je zrejmé, že bez radikálneho posunu v zamestnaneckej politike sa mnoho miliónov pracovníkov nevyhne skutočným ťažkostiam.

Výskum dokazuje, že aké negatívne účinky má nezamestnanosť na prepustených pracovníkov. Okrem priameho stresu, že sa človek ocitol bez práce, sú to aj dlhodobé nepríjemnosti z hľadiska menšej pohody a ušlého zárobku. Náklady na nezamestnanosť, hospodárske, ako aj ľudské, sú vysoké a vyžadujú si bezodkladné kroky.

V tomto smere môže zohrávať významnú úlohu skrátenie pracovného času, známe tiež ako kurzarbeit, alebo short term working. Znížením počtu odpracovaných hodín sa dokážu zachrániť pracovné miesta a viac ľudí sa vyhne negatívnym účinkom nezamestnanosti. A navyše je to aj recept, ako upraviť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Koordinovaná politika skrátenia pracovného času je v mnohých štátoch ešte len v plienkach. Rôzne vlády k riešeniu súčasnej krízy pristupovali rôznym spôsobom. Napríklad vláda Spojeného kráľovstva zaviedla opatrenia na ochranu miezd pracovníkov. V rámci systému udržania pracovných miest počas koronakrízy štát pokryl 80 % miezd, a to až do výšky 2 500 GBP mesačne. Pomoc spustili 20. apríla 2020 a platnosť tejto schémy by mala vypršať 31. októbra. Za povšimnutie stojí, že je to viac o ochrane príjmov než o zachovaní pracovných miest. Zamestnávatelia majú na výber, či budú alebo nebudú prepúšťať pracovníkov a systém ochrany pred prepúšťaním nechráni všetkých pracovníkov. Dokazujú to aj nedávne škrty pracovných miest v maloobchode a cestovnom ruchu.

To znamená, že finančná podpora priniesla mnohým ľuďom určitú úľavu v ekonomickom kontexte. Mnohým sa podarilo zaplatiť účty a pokračovať vo výdavkoch. Je tiež zrejmé, že nezamestnanosť by bola oveľa vyššia bez následných opatrení. Avšak toto opatrenie má len dočasnú povahu. Aj keď sú pracovníci chránení, ukončenie tohto režimu spôsobí, že mnohí skončia ako nezamestnaní. Je to veľmi pravdepodobné vzhľadom na absenciu akéhokoľvek širšieho stimulačného balíka alebo širšieho politického rámca na riešenie nezamestnanosti. Aj keď možný nárast nezamestnanosti viedol k výzvam na predĺženie pracovného času, ukázalo sa, že presne opačný trend je  výhodnejší.

Menej znamená viac: Politika ochrany príjmov v snahe o zachovanie pracovných miest

Dobrým príkladom zníženia účinku recesií je kurzarbeit v Nemecku. Systém vznikol v roku 1918 a podľa OECD počas hospodárskej recesie v rokoch 2008 a 2009 zabránil strate 500-tisíc pracovných miest. Ide o systém, v ktorom sa zamestnanci a zamestnávatelia dohodnú alebo sú nútení akceptovať redukciu pracovného času a vyplatenej mzdy. Štát pokrýva spravidla časť mzdy dotknutých zamestnancov s cieľom zachrániť pracovné miesta v ekonomike. Systém nielen ochráni pracovné miesta pri ekonomických poklesoch, ale umožňuje aj rýchlejšiu obnovu. Nemecko bolo jednou z mála krajín, ktoré sa po kríze dokázali rýchlo vrátiť na nízku mieru nezamestnanosti napriek výraznému poklesu HDP. Počas koronakrízy nemecká vláda rozšírila a posilnila kurzarbeit. Pracovníci v Nemecku mohli získať až 80 % ušlého zárobku na až 21 mesiacov.

Po finančnej kríze z roku 2008 prijali skrátený pracovný čas aj ďalšie krajiny EÚ, ako napríklad Belgicko, Francúzsko a Taliansko. To im pomohlo zlepšiť mieru nezamestnanosti, aj keď nie v takom rozsahu ako v Nemecku. Potom sú tu krajiny, ako napríklad Veľká Británia, ktoré neprijali politiku skrátenia pracovného času. Relatívne nízke miera nezamestnanosti v Spojenom kráľovstve bola spôsobená tým, že ľudia sa spoliehali na málo kvalifikované pracovné miesta na vedľajší pracovný úväzok, pretože na výber veľmi nemali.

Menej znamená viac: Politika ochrany príjmov v snahe o zachovanie pracovných miest

Zníženie počtu odpracovaných hodín namiesto prepúšťania ponúka jasné výhody pre zamestnancov aj firmy. Zamestnancom ponúka spôsob, ako nestratiť príjem a to aj napriek kratšiemu pracovnému času. Poskytuje im tiež priestor na to, aby sa zdokonaľovali a udržiavali v cenných zručnostiach. Zamestnávatelia profitujú zo zachovania zručností svojich pracovníkov a vyhýbajú sa nákladom na prepúšťanie a opätovné zamestnávanie.

Skrátenie pracovného času nie je len o znižovaní nezamestnanosti. Ide tiež o zmenu podmienok práce a života v spoločnosti. Prioritou by nemalo byť obnovenie práce tak, ako to bolo predtým, ale skrátenie času venovaného práci vo všeobecnosti. Musí to byť posun spoločnosti z kultúry dlhých hodín strávených prácou k spôsobu života, v ktorom je viac voľného času. Rastú výhody zdieľania práce, ktorá je v spoločnosti skutočne potrebná, a vytvára sa viac času pre seba. Cieľom by mohlo byť dosiahnutie štvordňového pracovného týždňa, ale to by si vyžadovalo podporu z pravej aj ľavej strany politického spektra.

Kríza je obdobím kritického uvažovania o systéme, v ktorom žijeme. Zároveň je to aj príležitosť na obnovu a reformu. Skrátenie pracovného času nám pomôže nielen zotaviť sa z hospodárskej krízy vyvolanej koronavírusom, ale je to aj dôležitý krok smerom k svetu, v ktorom všetci pracujeme menej a sme menej závislí od platenej práce.