Ponziho schéma schválená vládou: Výbuch v Bejrúte vygradoval hospodársku krízu v krajine

Diskusia 3  
Ponziho schéma schválená vládou: Výbuch v Bejrúte vygradoval hospodársku krízu v krajine
Zdroj: theconversation
Foto: SITA/AP


10. 8. 2020 - Výbuch, ktorý otriasol v utorok 4. augusta prístavom v Bejrúte, bol natoľko silný, že na Cypre, vzdialenom viac ako 200 kilometrov, pocítili nárazové vlny. Straty na životoch, množstvo zranených a vyše štvrť milóna ľudí zostalo bez strachy nad hlavou. S takouto devastáciou by bolo ťažké sa vyrovnať aj počas najlepších časov, ale explózia nastala uprostred vážnej hospodárskej krízy.

Ešte pred výbuchom libanonská mena klesla na rekordné minimá, od októbra 2019 stratila viac ako 80 % svojej hodnoty. Libanonská libra je od roku 1997 oficiálne viazaná na americký dolár 1500 k 1 USD, tento výmenný kurz je však už dlho neudržateľný.

Ponziho schéma schválená vládou: Výbuch v Bejrúte vygradoval hospodársku krízu v krajine

Dôvodom je skutočnosť, že úroveň štátneho dlhu štátu bola už roky jednou z najvyšších na svete, rovnako ako deficit bežného účtu (rozdiel medzi dovozom tovaru a služieb a vývozom). Libanon vyrába málo a je silne závislý na dovoze vrátane väčšiny potravín. Vyplatenie týchto dovozov bolo veľmi náročné. Zvyčajne by to prinútilo kapitál opustiť krajinu, čím by klesla hodnota meny. Po celé roky sa však krajina tomuto osudu vyhýbala. Miestne banky boli radi, že požičiavali vláde, pretože dostali neúmerne vysoké úrokové sadzby. Skutočnosť, že mnohí politici držali podiely v bankách, posilnila tento zomknutý vzťah medzi vládou a financiami. Finančnú pomoc poskytovali aj priateľské vlády z Perzského zálivu. Postupne sa ale kapitálové toky do Libanonu spomalili. Pre udržanie toku peňazí, centrálna banka sa zapojila do zložitých pôžičkových dohôd s miestnymi bankami, ktoré označila ako „finančné inžinierstvo“. Naopak kritici hovoria o Ponziho schéme.

Ponziho schéma schválená vládou: Výbuch v Bejrúte vygradoval hospodársku krízu v krajine

Ekonomická dôvera sa však napriek týmto krokom neobnovila a do septembra 2019 už centrálna banka nemohla zastaviť tok peňazí opúšťajúcich krajinu. S únikom kapitálu v plnom prúde začali banky obmedzovať sumu v dolároch, ktorú si mohli ľudia vybrať zo svojich účtov. Vyhliadka, že libanonskí sporitelia nebudú mať prístup k ťažko zarobeným dolárom alebo že ich libanonská libra stratí hodnotu, viedla k nárastu paniky.

Nápis vo výklade: "Vykupujeme zlato, platíme v USD"
Nápis vo výklade: "Vykupujeme zlato, platíme v USD"


Vláda následne navrhla nové dane z tabaku, benzínu a hlasových prenosov cez aplikácie ako je WhatsApp, s cieľom zvýšiť príjmy a zaistiť väčšiu fiškálnu stabilitu. To bol ale olej do ohňa. Tisíce ľudí vyšli do ulíc, aby protestovali proti daniam a rastúcim problémom korupcie, čím prinútili vládu, aby odstúpila. Mena sa však pod budúcim premiérom prepadla, ani nová vláda Hassana Diaba nedokázala vypracovať koherentnú stratégiu na riešenie problémov krajiny.

Prepad libanonskej libry znamená, že dovoz sa stal veľmi drahý. Inflácia prudko stúpa a spôsobuje libanonským rodinám bezprecedentnú úroveň ekonomických ťažkostí. Odhady Svetovej banky z obdobia pred koronavírusom a na základe najnovšej tragédie, naznačujú, že chudoba by sa mohla vyšplhať z jednej tretiny na 50 % populácie.

Kolaps libanonského finančného systému je príznakom širšieho zlyhania správy vecí verejných, ktoré siaha až k politikám prijatým po skončení občianskej vojny v roku 1990. Libanonská politická trieda sa vyberá z úzkeho okruhu rodín, z ktorých mnohí boli pri moci po celé desaťročia. Vládne posty sa rozdeľujú podľa rigidného vzorca založeného na náboženských komunitách krajiny. Tento systém umožňuje politikom rozdeliť ekonomické koristi a obohatiť sa. Tak ako to robili so ziskami z bánk, ktoré vlastnili.

Ponziho schéma schválená vládou: Výbuch v Bejrúte vygradoval hospodársku krízu v krajine

Výbuch prístavu zapadá do modelu nedostatočnej správy vecí verejných v Libanone. Medializované správy naznačujú, že úradníci boli informovaní o nebezpečenstvách, ktoré predstavuje sklad dusičnanu amónneho. Iba nezávislé vyšetrovanie by mohlo odhaliť úplnú vinu. Zanedbanie a nekompetentnosť sú ale typické pre nespočetné zlyhania, ktoré sa opakujú v celom štáte. Dnes sa mnoho Libanoncov nevidí budúcnosť pre svoj zlyhávajúci štát a skorumpovaných politikov.

Rôzne európske a arabské vlády ponúkli Bejrútu po explózii okamžitú mimoriadnu pomoc. Prípadný záchranný balík z Medzinárodného menového fondu sľubuje toľko potrebné finančné prostriedky, ale zároveň by vyžadoval úsporné opatrenia a privatizáciu. Posledné rokovania s fondom nedávno skončili bezvýsledne, kvôli neschopnosti jednotného postupu libanonských politikov. Bezprostredná budúcnosť vyzerá bezútešne a pravdepodobne dôjde k veľkej emigrácii. Existujú obavy z dodávok potravín, pretože výbuch zasiahol národné silo na pšenicu a poškodil prístav, čo ešte viac obmedzí schopnosť vlády dovážať potraviny. Humanitárna kríza by mala vplyv aj na Libanonom odhadovaných 1,5 milióna sýrskych utečencov a 270 000 palestínskych utečencov.