oPeniazoch.sk, IstroAnalytica Foto: getty images
Napriek verejne prezentovanej eufórii z Fondu obnovy EÚ nie je dodnes jasné, ako Fond reálne prispeje k udržateľnému hospodárskemu rastu Slovenska. Podľa tímu odborníkov z IstroAnalytica potrebujeme využiť Fond obnovy EÚ tak, aby Slovensko dosiahlo počas obdobia 2022-27 priemerný hospodársky rast najmenej 2 % ročne pri miere nezamestnanosti neprekračujúcej 7 %.
Ak SR premrhá prostriedky z Fondu na projekty, ktoré výrazne nezapoja slovenské podniky, nedôjde k naplneniu tohto cieľa a SR bude mať problém splácať svoje záväzky voči EÚ na financovanie Fondu. Poznajúc súčasnú situáciu v čerpaní eurofondov, je kľúčovou úlohou vlády SR zabezpečiť schválenie balíka „Lex Fond obnovy“, podstatne zrýchľujúceho čerpanie prostriedkov. V opačnom prípade dôjde k zbytočnému a nezmyselnému zadlženiu budúcej generácie.
Lídri členských krajín EÚ sa dohodli na rekordnom balíku ekonomickej pomoci vo Fonde obnovy EÚ v celkovej výške až 750 mld. EUR počas 7 nasledujúcich rokov, čo znamená verejné investície vo výške viac než 5 % HDP EÚ. Pre samotnú SR to znamená možnosť čerpať z Fondu obnovy EÚ až 14,3 mld. EUR, čo predstavuje takmer trojnásobne viac prostriedkov v pomere k HDP voči priemeru krajín EÚ. Objem grantov prepočítaných na obyvateľa je v prípade SR o viac ako 40 % vyšší ako v ČR a Poľsku.
Vysoko rizikovou otvorenou otázkou je však splatenie uvedených prostriedkov v budúcnosti. Potrebné zdroje do Fondu obnovy si EÚ požičia na kapitálových trhoch a očakáva, že ich bude splácať zo zvýšených príspevkov a splátok pôžičiek jednotlivých krajín po roku 2027. EÚ, ako aj jej členské krajiny, teda nechávajú riešenie splácania na budúcu generáciu bez jasného plánu, ako ekonomická situácia EÚ a jej členov takéto splácanie umožní.
Zdroj: https://think.ing.com/snaps/cee-implications-from-the-eu-recovery-fund/
V tejto súvislosti analytici Inštitútu stredoeurópskych štúdií IstroAnalytica navrhujú upriamiť pozornosť na nasledovné.
Potreba kvalitných projektov
Rozhodujúcim faktorom použitia týchto zdrojov je ich smerovanie do takých investičných projektov, ktoré spĺňajú 2 kľúčové kritériá:
a) zabezpečia transformáciu slovenskej ekonomiky v horizonte rokov 2021 – 2027, a zároveň
b) zabezpečia, že úroveň nezamestnanosti v uvedenom období nepresiahne 7 % s priemerným hospodárskym rastom minimálne 2% ročne.
Ako príklad môže poslúžiť očakávaná zmena v automobilovom priemysle: prechod na elektromobilitu a vodík. Takéto zmeny neprinášajú len zmenu technológií a zvýšenú efektivitu výroby, ale zároveň spôsobia zníženie počtu zamestnancov vo výrobe tradičných automobilov. Schválené projekty z Fondu obnovy EÚ preto musia zabezpečiť aj technologickú a procesnú transformáciu iných sektorov ekonomiky, ktoré absorbujú prebytok zamestnancov zo „zastaraných“ častí ekonomiky a zabezpečia na ďalšie obdobie udržateľný rast hospodárstva.
Stabilný minimálne 2 % hospodársky rast s úrovňou nezamestnanosti maximálne 7 % sú nevyhnutným predpokladom schopnosti SR splácať po roku 2027 zvýšené príspevky do rozpočtu EÚ a pôžičiek z Fondu obnovy EÚ.
Kľúčovým kritériom úspechu pri dosahovaní hospodárskeho rastu z uvedených projektov bude najmä zapájanie firiem podnikajúcich, vytvárajúcich pridanú hodnotu a zdaňujúcich svoje zisky v SR. Inak budú prostredníctvom prostriedkov Fondu obnovy EÚ v SR podporované hlavne ekonomiky zahraničných dodávateľov. Bez dostatočného hospodárskeho rastu tak bude mať SR problém splácať svoje záväzky voči EÚ, ktoré z Fondu vzniknú. Neexistencia zásobníka projektov podporujúcich hospodársky rast v SR a iných krajinách predstavuje vážne riziko udržateľnosti budúcich rozpočtov EÚ a schopností krajín splácať svoje pôžičky.
Takáto neschopnosť niektorých krajín EÚ splácať svoje záväzky potom významne zvýši tlak na aktiváciu spoločného ručenia za dlh EÚ, čo môže v praxi znamenať, že občania SR budú nútení spolupodieľať sa na splácaní dlhov iných krajín EÚ. „Tak ako je to bežné v biznis sfére, aj SR by mala mať na svoje projekty z Fondu obnovy EÚ uveriteľný a overiteľný finančný prepočet ich benefitov, konkrétne ich vplyvu na hospodársky rast a nezamestnanosť. V tomto prípade menej môže byť viac: vyhnime sa míňaniu peňazí za každú cenu, a vyhneme sa tak aj riziku pri ich splácaní“, hovorí Peter Helexa, výkonný riaditeľ IstroAnalytica.
Rýchlosť implementácie projektov
Druhým kritickým faktorom úspechu je rýchly a transparentný priebeh výberu a implementácie týchto projektov. Proces od momentu výberu projektov po začiatok ich realizácie nesmie prekročiť 6 mesiacov. To znamená, že prvé projekty musia nabehnúť do realizačnej fázy najneskôr v 4. kvartáli 2021. Inak antikrízový účel Fondu obnovy EÚ stratí zmysel.
Poznajúc súčasnú situáciu v čerpaní eurofondov, je jediným riešením bezodkladne schváliť „Lex Fond obnovy“ teda balík zákonov, procesných noriem, a systému zodpovedností a oprávnení pre projekty financované z Fondu obnovy EÚ. Už počas procesu schvaľovania „Lex Fond obnovy“ je nevyhnutné uveriteľným spôsobom na konkrétnych príkladoch skrátenia kľúčových termínov demonštrovať dodržiavanie maximálnej šesťmesačnej lehoty.
Vo svojom Programovom vyhlásení si Vláda SR stanovila ako jednu zo svojich priorít aj vytvorenie Strategickej vízie SR a Národného strategického plánu, ale bez určenia akýchkoľvek termínov pre ich samotnú prípravu a schválenie. „Summit lídrov EÚ však stanovil termíny Vláde SR pre prípravu strategického plánu dosť jednoznačne – október 2020 pre ich pracovnú verziu a marec 2021 pre finálnu verziu, čo predstavuje prvú vážnu zaťažkávaciu skúšku pre nový prístup k strategickému plánovaniu vlády“, poznamenáva Peter Poliak, senior analytik IstroAnalytica.
