oPeniazoch.sk, theconversation Foto: getty images
Ekonomiky na celom svete čelia najhoršiemu poklesu údajov o HDP od roku 2008. MMF revidoval svoju prognózu globálneho ekonomického rastu smerom dole z -3 % na -4,9 % v tomto roku. Tieto desivé údaje o HDP však zakrývajú značné nerovnosti, ktoré vytvára náš hospodársky systém. Zamieňa rast trhov a cien s prosperitou a hodnotou.
Predpokladá sa, že ak vyrábame, konzumujeme a predávame viac vecí, zlepšujeme naše životné podmienky a kvalitu života. Je to pravda?
Vlády na celom svete sa stále spoliehajú pri ekonomickom plánovaní a pri nastaveniach menovej a fiškálnej politiky na hrubý domáci produkt. Firmy HDP využívajú na prijímanie investičných rozhodnutí: výber toho, či prepúšťať, čo budovať, schopnosť požičať si, úrokové sadzby. Bez ohľadu na to, ako vyzerá obnova ekonomiky, či bude mať tvar písmena U, V, W alebo tvar fajky loga Nike, HDP zostáva ako hlavná metrika, ktorá sa bude sledovať s obrovskými dôsledkami pre naše životy.
Zrod metriky HDP sa datuje v čase krízy, hneď po prvej svetovej vojne. Dokonca aj jeho vynálezca, progresívny ekonóm Stephen Kuznets, pochopil isté vážne obmedzenia. Odvtedy sa objavujú hlasy proti HDP opakovane, najmä však po finančnej kríze v roku 2007, ktorá preukázala, že makroekonomické údaje a modely neodrážajú realitu hospodárstva. Tak prečo HDP stále používame?
Recesie nemôžu byť plne zachytené pomocou HDP, podceňujú náklady na zdravie, životné prostredie, spoločnosť, komunitu a dôveru. Z toho vyplýva, že ekonomické blaho je v skutočnosti pravdepodobne oveľa horšie ako ho meriame. Modely, ktoré systematicky používame, podceňujú poklesy bohatstva a skrývajú rozširujúce sa rozdiely v príjmoch, ktoré podnecujú politickú nevôľu.
Milióny sa minuli na výskumom s cieľom vylepšiť tieto ekonomické modely prostredníctvom viacerých projektov, ale zdá sa, že zatiaľ bezvýsledne. Nedávny prieskum uverejnený v Positive Money ukázal, že 80 % ľudí v Spojenom kráľovstve sa domnieva, že zdravie a dobré životné podmienky by sa mali uprednostňovať pred hospodárskym rastom. Iba 12 % dalo prednosť hospodárskemu rastu pred zdravím a pohodou. Tieto priority by mali odrážať aj vládne ciele. Niektorí sa snažia zbaviť HDP úplne. Je isté, že zmiešané krízy, s ktorými sa dnes musíme vyrovnať v oblasti zdravia, klímy a rasovej nerovnosti, si vyžadujú ekonomickú rekonfiguráciu.
HDP je nedostatočný, vyžaduje si náhradu. Ignoruje sociálnu hodnotu a najhoršie tendencie, ktoré náš hospodársky systém priniesol: nerovnosť a klimatické núdzové situácie. Pretože HDP ignoruje znehodnocovanie fyzického a environmentálneho investičného majetku, budeme pokračovať v znižovaní našich ľudských a prírodných aktív, aj keď sa HDP začne zvyšovať.
A čo pandémie? Koľko zdrojov bolo v priebehu rokov nesprávne nasmerovaných prostredníctvom politík úsporných opatrení, ktoré na odôvodnenie znižovania vládnych výdavkov používali metriky založené na HDP. Ako teda merať hospodárske oživenie spôsobom, ktorý odráža to, na čom nám záleží? Existuje niekoľko alternatív.
Ťažkosti spočívajú vo vyvážení užitočnej, ale redukčnej jednoduchosti a komplikovanej reality toho, čo vytvára „dobrý život“. Ľavicové, liberálne a pravicové organizácie majú svoje alternatívy.
Hlavným alternatívnym prístupom je posunúť sa od jedného ukazovateľa k množstvu ukazovateľov ako sú bývanie, zdravie a životné prostredie. To by odrážalo mnohorozmernosť prosperity a kvality života. Medzi príklady patrí index lepšieho života OECD, index ľudského rozvoja OSN a jeho environmentálne inkluzívna verzia, index trvalo udržateľného rozvoja.
Podskupinou tohto prístupu je meranie prosperity na viacerých miestnych úrovniach, napríklad index prosperujúcich miest. Ďalším prístupom je priame oslovenie ľudí, aby sa vyjadrili, na čom im záleží. Medzi výsledky patrí index Happy Planet a Index prosperity. Zameriavajú sa na blahobyt ľudí a kvalitu života tak, ako to vidia oni.
Ďalším návrhom je použitie iných jednotlivých ukazovateľov HDP, ako je napríklad indikátor skutočného pokroku. Patria sem finančné odhady neplatenej práce v domácnosti, škody na životnom prostredí a nerovnosť v príjmoch.
Ďalším krokom je začlenenie týchto metrík ako cieľov do politiky. V roku 2019 Nový Zéland prišiel s „rozpočtom na blahobyt“, ktorý zahŕňa 43 ukazovateľov v 12 oblastiach blahobytu, ako sú bývanie, životné prostredie a sociálne prepojenie. Viac krajín by mohlo ísť touto cestou pri meraní ekonomického zotavenia po koronavíruse.
V Inštitúte pre globálnu prosperitu UCL sa pýtali ľudí, čo pre nich znamená kvalitný život ako základ na zostavenie indexu prosperity vedeného občanmi. Spolupráca s miestnymi radami a komunitnými skupinami v niekoľkých krajinách ukázala, aké metriky by sa mali použiť na vyjadrenie potrieb komunity. Tieto metriky sa medzi jednotlivými komunitami líšia a to, čo sa meria na vnútroštátnej úrovni, nemusí byť rovnaké ako to, čo by sa malo merať na miestnej úrovni. Poznanie rozdielov medzi skupinami môže pomôcť pri prerozdeľovaní zdrojov medzi domácnosťami a v rámci nich.
Keď sa zotavíme zo súčasnej krízy a zrekonštruujeme naše hospodárske systémy, musíme otvoriť diskusiu o tom, čo si v živote vážime, a začať merať veci, na ktorých záleží. Nemusíme upustiť od rastu, iba upustiť od koncepcie rastu, ktorú definuje HDP. Nové ukazovatele donútia štáty, aby sa nesnažili obnoviť HDP bez obnovenia sociálnej spravodlivosti a ekologickej rovnováhy.
