Nákupy zlata pokračujú, centrálne banky v máji pridali ďalších 40 ton

, schiffgold Foto: SITA/AP

Doposiaľ v roku 2020 centrálne banky pridali do svojich rezerv 181 ton zlata, čo je o 31 % menej ako v rovnakom období minulého roka. Nižšia miera nákupov sa očakávala, vzhľadom na silné nákupy centrálnych bánk v rokoch 2018 a 2019.

Podľa najnovších údajov Svetovej rady pre zlato (WGC) centrálne banky v máji pridali do svojich rezerv 39,8 ton zlata. Nákupy v máji držali tempo, ktoré sme videli počas prvých štyroch mesiacov v roku, a boli mierne nad štvormesačným priemerom 35 ton.

Dopyt centrálnych bánk vlani dosiahol 650,3 ton, čo bola druhá najvyššia úroveň ročných nákupov za 50 rokov, a mierne pod čistými nákupmi 658,2 ton v roku 2018. Podľa WGC rok 2018 znamenal najvyššiu úroveň ročných čistých nákupov zlata zo strany centrálnych bánk od upustenia dolára viazaného na zlato v roku 1971.

Turecko pokračovalo v tohtoročnom trende nákupov, pridalo 36,8 ton. To znamená, že celkové rezervy krajiny sa pohybujú okolo 561 ton. Začiatkom mája turecká líra klesla na historické minimá. Analytici tvrdia, že prudko sa zmenšujúce devízové ​​rezervy, inflácia a devalvácia meny nevykazujú známky poklesu. Turecká centrálna banka sa zúfalo snaží zachrániť svoju menu aj predajom dolárov. Agentúra Bloomberg uviedla, že štátne banky predali za máj dva dni zhruba deväť miliárd dolárov.

Uzbekistan bol ďalším najväčším nákupcom zlata v máji, do svojich zásob pridal 6,8 ton zlata. Vo veľkom nakupovali aj v roku 2019, ale tento rok sa radia skôr k predajcom. Mongolsko bolo v máji jediným veľkým predajcom, čím zmenšilo svoje zásoby zlata o 3,3 tony. Columbia predala 0,9 t žltého kovu.

Rusko v máji kúpilo pol tony zlata. V marci Centrálna banka Ruska oznámila plán dočasného pozastavenia nákupu zlata s účinnosťou od 1. apríla. Na banku bol ale vyvinutý okamžitý tlak, aby pokračovala v nákupe. Začiatkom apríla požiadali ruské banky Centrálnu banku Ruska o obnovenie nákupu zlata pre svoje rezervy, keďže vývoz zlata ovplyvnil koronavírus. Ruská centrálna banka v liste z 29. apríla uviedla, že v tom čase nie je potrebné pokračovať v nákupe zlata, dodala však, že bude naďalej monitorovať situáciu na globálnom trhu so zlatom aj v bankovom sektore.

Čínska ľudová banka už ôsmy mesiac neohlásila žiadne nákupy zlata. Nie je neobvyklé, že Čína mlčí a potom náhle oznámi veľké zvýšenie rezerv. Mnoho analytikov verí, že Čína má oveľa viac zlata, ako oficiálne priznáva. Veľa ľudí špekuluje o tom, že Čína má „okrem zaknihovaného zlata“ niekoľko tisíc ton v samostatnom subjekte nazývanom Štátna správa pre devízy (SAFE). Vzhľadom na politickú dynamiku a prebiehajúcu obchodnú vojnu sa zdá nepravdepodobné, že by Číňania v roku 2016 náhle prestali zvyšovať svoje zásoby zlata.

Svetová rada pre zlato uvádza, že očakáva, že dopyt centrálnych bánk po zlate bude v blízkej budúcnosti pokračovať. Najmä vzhľadom na hospodársku neistotu spôsobenú pandémiou COVID-19. Prieskum WGC 2020 zistil, že 20 % centrálnych bánk na celom svete plánuje v nasledujúcich 12 mesiacoch rozšíriť svoje zásoby zlata.  Faktory súvisiace s hospodárskym prostredím, napríklad záporné úrokové sadzby, patrili k hlavným hnacím silám týchto plánovaných nákupov. A netreba zabúdať ani na úlohu zlata ako bezpečného prístavu v čase krízy, ako aj to, že pri tejto komodite nehrozí riziko zlyhania.

Súvisiace články

Aktuálne správy