oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Berlín využil svoje verejné financie spôsobom, akým to nedokázal žiaden iný európsky štát. Doteraz to bol okamžitý fiškálny stimul za viac ako 450 miliárd eur, bezprecedentne najväčšia iniciatíva v Európe.
Až do začiatku pandémie Nemecko dlhodobo podporovalo fiškálnu obozretnosť a vyvážené rozpočty. Do svojej ústavy dokonca vnieslo, že by vlády nemali rozširovať dlhové zaťaženie krajiny. Okrem toho Nemecko bolo často proti hlavným plánom európskej integrácie. Jeho politický prístup sa však s krízou Covid-19 zmenil, čo má výrazný vplyv na finančné trhy. „Táto kríza jednoznačne viedla k pozoruhodnému zvratu v nemeckej politike,“ povedal Carsten Brzeski, hlavný ekonóm ING Germany. „Tento obrat v prvom rade znamená, že sa treba zbaviť úsporných opatrení, skutočne používať fiškálnu politiku v čase, keď sú úrokové sadzby záporné… ale tiež skutočne investovať do ďalšej európskej integrácie,“ uviedol pre CNBC.
Nemecká vláda zatiaľ oznámila uvoľnenie viac ako 450 miliárd eur v rámci okamžitého fiškálneho stimulu na ochranu svojej ekonomiky pred prebiehajúcou krízou. Podľa think-tanku Bruegel to predstavuje 13,3 % HDP z roku 2019. Na porovnanie, odpoveď Francúzska na krízu predstavuje iba 4,4 % jeho HDP z roku 2019.
Väčšina európskych vlád sa rozhodla v boji proti koronakríze odložiť výber daní a nasadiť ďalšie opatrenia, ktoré nemusia nevyhnutne zaťažovať štátne financie a zvyšovať deficity. „Neexistovala žiadna chuť na dlhové financovanie (pred pandémiou) na základe mnohoročných rozpočtových prebytkov, ktoré Nemecko malo,“ vysvetľuje Jens Suedekum, profesor medzinárodnej ekonómie v Düsseldorfskom inštitúte pre hospodársku súťaž. „Po koróne Nemecko v podstate prišlo s najväčším záchranným balíkom na svete… došlo k dosť drastickému posunu v nemeckých verejných financiách."
Okrem toho nemecká kancelárka Angela Merkelová v máji oznámila, že bude podporovať rozsiahly úverový program na úrovni EÚ, čo je niečo, čo bolo v nemeckej politike mnoho rokov tabu. Mnohí analytici, ktorí sa obávali stability eurozóny z dlhodobého hľadiska, toto oznámenie Merkelovej ocenili. Tento posun ukázal investorom, že Nemecko sa zaviazalo podporovať svoju ekonomiku a stabilitu EÚ bez ohľadu na svoj predchádzajúci postoj.
Trhy tento krok privítali. Hlavný nemecký akciový index vzrástol o 48 % od dosiahnutia svojho najnižšieho bodu 18. marca 2020. Širší európsky referenčný index Stoxx 600 si pripísal za rovnaké obdobie 31 %. Brzeski uviedol, že investori boli povzbudení náznakom, že „majster úsporných opatrení sa zmenil na veľkého hráča.“
Ak by Nemecko pokračovalo v tejto ceste, jeho nový politický prístup by sa mohol stať okamihom „čokoľvek“, uviedol Brzeski s odkazom na prejav bývalého prezidenta Európskej centrálnej banky Mario Draghiho z roku 2012, ktorý bol považovaný za prevenciu pred kolapsom eura.
Táto zmena v postoji by mohla tiež znamenať, že Nemecko je na zvládnutie pandémie lepšie pripravené ako jeho náprotivky. „Nemecko je pripravené prekonať počiatočný šok z pandémie omnoho rýchlejšie a lepšie ako zvyšok eurozóny,“ povedal CNBC Claus Vistesen, ekonóm Pantheon Macroeconomics. „Vyhliadka na relatívne odolné Nemecko je ďalej podporovaná skutočnosťou, že Berlín teraz vážne napína svoje fiškálne svaly,“ dodal minulý mesiac v poznámke.
Bundesbank odhadovala pokles nemeckej ekonomiky tento rok o 7 %, po čom nasleduje zvýšenie aktivity o 3 až 4 % v rokoch 2021 až 2022. Pre porovnanie, Medzinárodný menový fond očakáva, že v roku 2020 sa hospodárstvo Francúzska, Španielska a Talianska, kde bola zdravotná kríza vážnejšia, scvrkne o viac ako 10 %.
Budúcnosť nemeckého hospodárstva však bude závisieť od toho, ako sa bude tento fiškálny stimul uplatňovať. „Hrozba úpadku globalizácie a multilateralizmu nie je pre Nemecko dobrou správou, ale má schopnosť posilniť seba a Európu, aby dokázalo čeliť týmto výzvam, a tento cieľ sa panedémiou nezmenil,“ cituje Vistesena televízia CNBC.
