Tri riziká pre európske banky: Ako zabrániť zajtrajšej kríze

Diskusia 3  
Tri riziká pre európske banky: Ako zabrániť zajtrajšej kríze
Zdroj: DLacalle.com
Foto: getty images


9. 7. 2020 - Vlády donútili banky, aby poskytovali pôžičky firmám a domácnostiam za veľmi náročných podmienok. To sa po čase môže vrátiť ako bumerang a negatívne zasiahnuť európsku ekonomiku.

Opatrenia, ktoré zaviedli vlády v eurozóne, majú jedného spoločného menovateľa: masívne zvýšenie dlhu vlád a súkromného sektora. Cieľom je poskytnúť firmám a domácnostiam určitú podporu na prekonanie zlého obdobia počas izolácie a umožniť ekonomike výrazné oživenie v treťom a štvrtom štvrťroku. Táto stávka na rýchle zotavenie môže dostať problémový európsky bankový sektor do ťažkej situácie.

Dnes sú na tom banky v Európe oveľa lepšej ako v roku 2008. To ale neznamená, že sú silné a pripravené akceptovať miliardy pôžičiek s vyšším rizikom. Európske banky znížili nesplácané úvery, avšak podľa Európskej centrálnej banky stále predstavujú 3,3 % celkových aktív. Finančné subjekty budú v nasledujúcich dvoch rokoch čeliť aj zlým maržiam čistého príjmu v dôsledku záporných sadzieb a veľmi slabej návratnosti vlastného kapitálu.

Dve najdôležitejšie opatrenia, ktoré vlády v tejto kríze využili, sú veľké pôžičky firmám, čiastočne ručené členskými štátmi, a významné dotácie na boj proti nezamestnanosti. Podľa odhadov Eurostatu a Bankia Research je takmer 40 miliónov pracovníkov vo veľkých európskych krajinách v rámci dotovaného systému bez zamestnania. Pôžičky, ktoré predstavujú až 6 % HDP eurozóny, boli poskytnuté na to, aby umožnili firemnému sektoru prežiť krízu. Čo sa ale stane v prípade, ak bude oživenie slabé a nerovnomerné? Ak budú údaje o raste v treťom a štvrtom štvrťroku sklamaním? Po prvé, nárast zlých úverov môže narásť až na 6 % celkových aktív v bankovom sektore alebo 1,2 bilióna eur. Po druhé, až 20 % dotovaných nezamestnaných pracovníkov pravdepodobne prácu stratí a pripojí sa do armády nezamestnaných, čo môže výrazne zvýšiť riziko pri hypotékach a iných druhoch pôžičiek. Banky sa tak budú musieť vyrovnať s množstvom problémov kvôli trom faktorom:

  • nárastu nesplácaných úverov,
  • deflačným tlakom z pretrvávajúcej krízy
  • záporným sadzbám centrálnych bánk, ktoré ničia ziskovosť bánk.

Analytici odhadujú nárast čistého dlhu voči EBITDA najväčších spoločností zo Stoxx 600 na trojnásobok, v súčasnosti je to 1,8x. To znamená, že banky čaká oslabenie ich solventnosti, strata likvidity v drvivej väčšine ich aktív (pôžičiek) v čase, kedy deflačné tlaky zasiahnu ekonomiku, oslabia rast a centrálna banka začne nasadzovať ešte agresívnejšie, ale márne opatrenia v podobe ďalšieho znižovania sadzieb a zaplavovaním trhu likviditou.

Tri riziká pre európske banky: Ako zabrániť zajtrajšej kríze

Táto kombinácia troch problémov súčasne môže predstavovať riziko finančnej krízy vyvolanej masívnym využívaním súvah bánk na riešenie záchrany všetkých možných sektorov. Môže to za niekoľko mesiacov úplne zničiť celé zlepšenie v súvahe finančných subjektov, ktoré pomaly a bolestne dosiahli za ostatné desaťročie.  

Oslabenie súvah bánk a maskovanie väčšieho rizika pri nižších sadzbách v ich súvahách môže byť z dlhodobého hľadiska mimoriadne nebezpečnou politikou. Vlády donútili banky, aby poskytovali úvery firmám a domácnostiam s veľmi náročnými finančnými podmienkami, čo sa môže vrátiť ako bumerang a zasiahnuť európsku ekonomiku, kde podľa ECB financuje bankový sektor 80% reálnej ekonomiky.

Vlády by mali prijať obozretnejšie opatrenia na riešenie krízy Covid-19 prostredníctvom daňových škrtov a grantov, a nie prostredníctvom rozsiahlych pôžičiek, aj keď sú čiastočne zaručené štátmi. Ak by sa kríza štátneho dlhu znova začala objavovať, bolo by to štvrté riziko, ktoré môže poškodiť banky a financovanie reálnej ekonomiky.

Banky dokázali na súčasnú krízu reagovať dobre, ale možno ich reakcie prišli príliš skoro a boli príliš silné. Priveľmi riskujú počas mimoriadne nízkych úrokových sadzieb. Zatiaľ sú opatrné a prijali potrebné opatrenia na posilnenie svojich súvah, ale v nasledujúcich štvrťrokoch bude možno potrebné tieto opatrenia zdvojnásobiť. Dnes sme svedkami extrémnych politík, ktoré môžu vyústiť do finančnej krízy. Ako sa dnes zachováme bude rozhodujúce, ak chceme predísť väčším problémom v rokoch 2021 - 2022.


Autorom je Daniel Lacalle, ekonóm, manažér fondu a medzinárodný investičný analytik.