oPeniazoch.sk, behaviouralinvestment Foto: getty images
Pri výbere podielového fondu sa najčastejšie zaujímame o jeho predchádzajúcu výkonnosť. Aj napriek náhodnosti či šťastiu, prijatie rozhodnutia či investovať, je značne ovplyvnené historickými výnosmi.
Nový výskum trojice Leonarda Weissa-Cohena, Philipa W.S. Newalla a Petra Aytona ukazuje, že aj v súčasnosti sa investori pri voľbe fondu viac zaujímajú o silnú výkonnosť z minulosti, ako o výšku poplatkov.
Vedci si to overili úlohou, pri ktorej si kontrolné skupiny museli vybrať medzi fondom s vysokým poplatkom (0,7 %) a s nízkym poplatkom (0,1 %) za obdobie 60 mesiacov. Oba fondy generovali výnosy, ktoré boli zhodné s indexom, takže jediný dlhodobý rozdiel vo výkonnosti predstavovali poplatky. Účastníkom ukázali 12-mesačný historický výnos z každého fondu, na základe čoho si mali vybrať. Na konci každého nasledujúceho obdobia im bola ukázaná výkonnosť oboch fondov a opätovne boli vyzvaní, aby si zvolili, do ktorého by investovali. Súčasťou odmeny za účasť na štúdii bola návratnosť, ktorú sa im podarilo dosiahnuť počas testu.
Vedci rozdelili účastníkov do dvoch skupín. Všetci účastníci absolvovali test na ohodnotenie úrovne svojej finančnej gramotnosti. Do prvej skupiny sa dostali tí, ktorí už mali predchádzajúce investičné skúsenosti. Táto skupina sa ešte rozdelila na dve podskupiny, kde jedna dostala odporúčanie v znení, že „minulá výkonnosť nezaručuje budúce výsledky“ a druhá podskupina takéto zrieknutia sa zodpovednosti nedostala. Do druhej skupiny patrili ľudia bez investičných skúseností. Táto skupina dostala aj odporúčanie, že „niektorí ľudia investujú na základe minulých výsledkov, ale fondy s nízkymi poplatkami dosahujú najvyššie budúce výsledky.“
Výsledky testu zhrnuli vedci do niekoľkých zaujímavých zistení.
Správanie sa na základe minulého výkonu bolo evidentné vo všetkých pokusoch, a to pri počiatočných aj následných výberoch fondov. Fond s najvyššou návratnosťou za posledné obdobie bol vybraný s väčšou pravidelnosťou. Nedávna výkonnosť mala na výber fondu väčší vplyv ako poplatky.
Štandardné odporúčanie, „minulá výkonnosť nezaručuje budúce výsledky“, malo obmedzený vplyv na zníženie sledovania výkonnosti a viedlo k horším výsledkom pre tých, ktorí majú nízku finančnú gramotnosť a nemajú žiadne skúsenosti s investovaním.
V druhej skupine účastníci vybrali možnosť nízkeho poplatku častejšie, ak nedostali aj odporúčanie, že „niektorí ľudia investujú na základe minulých výsledkov, ale fondy s nízkymi poplatkami dosahujú najvyššie budúce výsledky.“
Účastníci s nižšou finančnou gramotnosťou a bez investičných skúseností si vybrali drahší fond častejšie, keď dostali štandardné odporúčanie „minulá výkonnosť nezaručuje budúce výnosy“.
Účastníci si s väčšou pravdepodobnosťou vybrali možnosť nízkeho poplatku na základe priebežného vyhodnocovania svojich pokusov, ale celkový účinok bol slabý.
Takéto „laboratórne“ štúdie sú samozrejme nedokonalé, navyše štúdia neposkytuje úplné podrobnosti o presných scenároch, ktorým účastníci čelili, ani podrobnejší rozpis dosiahnutých výsledkov. Napriek tomu je fascinujúce, že účastníci mali tendenciu uprednostňovať vysoko neistú a v skutočnosti náhodnú budúcu výkonnosť na úkor určitej konkrétnej výhody lacnejšieho fondu. Ich rozhodnutia neboli nijak podporené informáciami o budúcich návratnostiach, čo znamená, že výber sa riadil iba poplatkami alebo predchádzajúcimi výsledkami. Mohlo by to byť príkladom nášho snaženia akceptovať náhodnosť a tendenciu vidieť možnosti aj tam, kde nie sú (fond s nadpriemerným výkonom musí mať určitú výhodu). Alebo, ako autori naznačujú, že vyššie poplatky môžu súvisieť s kvalitou.
V skutočnom svete je naháňanie výkonnosti zvyčajne spájané s nejakou formou príbehu, ktorý potvrdzuje, prečo výkonnosť v minulosti bude skutočne predohrou k budúcim nadmerným výnosom. Môže to byť výnimočná zručnosť konkrétneho správcu fondu, alebo úžasné vyhliadky konkrétnej ekonomiky. V tomto experimente nebol žiaden príbeh, ktorý by sa s fondmi spájal, iba čísla, ktorými sa účastníci pokusu riadili.
Autori štúdie naznačujú, že jedným z potenciálnych problémov s poplatkami je, že z dôvodu, že môžu byť nízke vzhľadom na volatilitu výkonnosti, ich môžu investori prehliadať. Alebo nechápu, aký obrovský vplyv môžu mať, keď sa na nepozrieme z dlhodobého hľadiska.
Asi najzaujímavejším aspektom štúdie je, akú dôležitú rolu zohráva odporúčanie. „Minulá výkonnosť nezaručuje budúce výsledky“ sa ukázalo ako žalostne neúčinné odporúčanie, pretože neposkytuje žiadne jednoznačné usmernenie. Naopak odporúčanie, že „fondy s nižším poplatkom dosahujú lepšie výsledky ako fondy s vyšším poplatkom,“ poskytuje jasný odkaz priamym tvrdením. Aj keď takáto formulácia nie je celkom bezproblémová, veď samotné poplatky nepostačujú na prijatie investičného rozhodnutia, naznačuje, že takéto odporúčanie by mohlo byť v hlave investora preformulované spôsobom, ktorý mu skutočne pomôže. Najmä tým, ktorí majú slabšie skúsenosti a znalosti.
Zvlášť zaujímavé je vidieť, ako sa honba za výnosom odohráva aj v sterilnom, umelom prostredí bez príbehov, noviniek a stimulov, ktoré výrazne prispievajú k naháňaniu sa za výkonom v reálnom svete. Výskum tiež jasne rozlišuje medzi minulou výkonnosťou a úrovňou poplatkov, ako rozhodujúcim faktorom, hoci tieto sa od seba nedajú celkom izolovať.
Štúdia tak len podporila prevládajúci názor, že výkonnosť v minulosti a zanedbávanie nákladov sú pre investorov skutočnými problémami. Zásahy do správania sa investora, napríklad zmenou formulácie odporúčania, by mu mohli ľahšie sa správne rozhodnúť.
