oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP
Od začiatku pandémie COVID-19 sme sa ešte viac začali spoliehať na naše digitálne zariadenia. Pre používateľov systému Android je k dispozícii približne 2,57 milióna aplikácií a približne 1,84 milióna aplikácií pre používateľov Apple. Aplikácie sú nástroje na našich telefónoch alebo tabletoch, ktoré nám pomáhajú monitorovať, zaznamenávať a regulovať niektoré z najintímnejších aspektov nášho života, od spánku a menštruačného cyklu, po príjem potravy a financie.
Medzi najobľúbenejšie aplikácie na Západe patria tie, ktoré nám pomáhajú byť lepším. Ide o dôsledok neoliberalizmu, myšlienky, že ľudia môžu dosiahnuť pokrok vo svojom živote prostredníctvom konkurencie na trhu a hospodárskeho rastu. Neoliberalizmus kladie dôraz na individualizmus, ekonomickú efektívnosť, slabé, alebo žiadne zasahovanie vlády a vo všeobecnosti ignoruje systémové problémy. V rámci neoliberalizmu osoba predstavuje firmu, jej osobnostné črty a zručnosti sa považujú za hodnotné aktíva, ktoré si vyžadujú nepretržité riadenie, zlepšovanie a investície. Aplikácie nám s tým majú pomôcť. Dokážeme prostredníctvom nich ľahko sledovať, ako sa naše ja mení pomocou cvičení, diét a rôznych úloh zameraných na budovanie zručností. Keď sledujeme náš pokrok v aplikáciách, môžeme si doslova vizualizovať vlastné ja a zlepšovať schopnosti.
Emócie sú však o niečo zložitejšie. Zatiaľ nemáme také druhy metrických nástrojov a hodnotiacich kritérií na sledovanie našej nálady, aké používame na sledovanie kalorického príjmu alebo na meranie obvodu pásu. Aplikácie na sledovanie nálad sú sofistikované nástroje, ktoré sľubujú schopnosť sledovať, merať a zlepšovať naše emócie. Pozitívne emócie, napríklad pocit šťastia, sú podporované vizuálnymi prvkami, zatiaľ čo negatívne emócie, ako je smútok alebo hnev, sú rozptýlené s cieľom vyhnúť sa im, vymazať ich existenciu. Šťastie predstavuje líniu, proti ktorej sa merajú všetky ostatné emócie. Na tom sú postavené aplikácie na sledovanie nálad.
Potenciál zlepšovať naše emočné vlastnosti a zručnosti prostredníctvom aplikácií sa zdá byť neobmedzený. Aj keď na tom nie je nič zlé, aby sme viedli viac emocionálny život, jestvuje tu nebezpečenstvo, že budeme zaslepení hľadaním šťastia. Ak by boli aplikácie na sledovanie nálady navrhnuté tak, aby nás nasmerovali výlučne na šťastie, zabránia nám tým porozumieť a zaoberať sa skutočnou komplexnosťou našich emócií. Kvantifikáciou skúseností a emócií sa z nich stávajú čísla alebo údaje pre potrebu vývojárov aplikácií a zainteresované tretie strany.
Vedci z oblasti digitálnej gramotnosti sa zaoberajú tým, ako môžu byť nič netušiaci užívatelia využívaní v rámci tejto hranice neustáleho zlepšovania. Najmä, ak ich osobné údaje spadajú do nesprávnych rúk a sú proti nim využívané. Pokiaľ ide o obchod, emócie sú silnou zbraňou. Majú schopnosť posunúť nás smerom k určitým krokom, zmeniť náš názor a rozvíjať nové vzťahy. Sú tiež rýchle a reaktívne. Rozhodovanie sa stáva náročnejším, keď možností je nepreberné množstvo a vy ho musíte urobiť rýchlosťou blesku. Moderná reklama sa zámerne zameriava na túto impulzivitu tak, že nás odkazuje na tovar a obsah vytriedený na základe našich emócií.
Byung-Chul Han vo svojej knihe Psychopolitika, neoliberalizmus a nové technológie moci, píše o tom, ako tento posun signalizuje vytvorenie emocionálnej spotreby. Už si nekupujeme telefón, pretože je to podľa nás dobrý telefón, ale skôr preto, že reklama zobrazuje šťastných ľudí obklopených priateľmi, ktorí tento telefón používajú. Sme priťahovaní reklamami a marketingovými kampaňami na základe toho, ako sa cítime, a nie podľa služieb, ktoré poskytujú.
V podobnom duchu nás platformy sociálnych médií ako Instagram či Facebook spoja „predajom“ na základe toho, čo sme potvrdili, že sa nám páči. Keďže dať niečomu palec hore trvá menej ako sekundu, tieto platformy sa zameriavajú a spoliehajú sa na reaktívnu povahu našich emócií.
Na základe nastoleného trendu by sa emócie mohli stať novou komoditou, ktorú vedome alebo nevedome vytvárame a bude na predaj najvyššej ponuke. To by ale mohlo mať dva celkom konkrétne negatívne dôsledky.
Práve kvôli reaktivite emócií dokáže naše rozhodovanie ovplyvniť, keď sú informácie, ktoré získavame, nabité emóciami. V roku 2016 boli emócie voličov v Spojených štátoch využité a zmanipulované prostredníctvom osobitne cielených reklamných kampaní. Konkrétne emocionálne mierené reklamy týkajúce sa prisťahovalectva, zákonov o zbraniach a iných politických otázok boli zámerne predkladané americkým voličom tesne pred prezidentskými voľbami.
Naše emocionálne údaje môžu byť predané tretím stranám bez nášho súhlasu. To, čo na sociálnych sieťach označíme, že sa nám páči, spolu so záznamom o sledovaní nálad, môže byť klasifikované ako emocionálne údaje a poskytnuté spoločnostiam ako informácia o tom, ako propagovať produkty cielené na nás spôsobmi, ktoré vyvolávajú najvyššiu emocionálnu reakciu. Tieto možnosti vyvolávajú otázky nielen ohľadom ochrany osobných údajov, ale aj etiky reklamy.
Neregulované vytváranie a spotreba emocionálnych údajov je preto problematické z dvoch dôvodov: Kladie dôraz skôr na „pozitívne“ emócie než na zdravé spektrum a berie informácie o nemateriálnej spotrebe bez vedomia používateľa. Nakoniec môžu mať emocionálne údaje trvalý vplyv na to, ako inzerujeme, ako a čo konzumujeme a ktoré aspekty sme ochotní zmeniť v nekonečnom úsilí byť lepší, v úsilí o osobnú optimalizáciu.
