Priveľa peňazí v obehu: Liek na krízu môže spôsobiť ďalšiu recesiu

, Vident Financial Foto:getty images

Boj s krízami prostredníctvom tvorby novej hotovosti sa stal po roku 2001 normálom. Ponuka peňazí rastie prakticky bez prestávky, po finančnej kríze z rokov 2008 a 2009 sa tempo rapídne zvýšilo. A tento rok je to bezprecedentné.

Krízy sme si zvykli riešiť zvýšenou ponukou nových peňazí. Medzi rokmi 2001 a 2006 ponuka peňazí síce rástla, ale rast bol pomerne nevýrazný. Až po roku 2009 došlo k rýchlejšej expanzii ponuky peňazí, najmä s využitím kvantitatívneho uvoľňovania, aj tak bol ale rast pomerne stabilný. Tento rok nastal zjavný úlet v dôsledku extrémneho uvoľnenia menovej politiky a naliatia biliónov dolárov do ekonomiky kvôli súčasnej pandémii Covid-19. Počas obdobia zachytenom v grafe sa ponuka peňazí v obehu zhruba päťnásobne zvýšila.

Problém tkvie v tom, že centrálne banky aj vlády podporujú ekonomiky v čase krízy, ale nemajú odvahu sťahovať peniaze z obehu, keď sa hospodárstvu darí. Navyšovanie ponuky peňazí v obdobiach krízy má logiku, pretože kríza a recesia majú protiinflačný charakter. Niekedy dokonca môže dochádzať k deflácii, prípadne môže nastať situácia ako teraz, kedy sledujeme dezinfláciu, ceny rastú, ale veľmi pomaly. Práve s defláciou a dezinfláciou bojujú vlády a centrálne banky pomocou fiškálnych stimulov a kvantitatívneho uvoľňovania, ale po kríze sa k "normálnej" politike príliš nevracajú.

Aj súčasná kríza viedla k prepadu spotrebiteľských cien. Môže to byť tým, že ľudia kvôli strachu držali hotovosť, ale tiež tým, že reštriktívne opatrenia vlád prakticky znemožnili spotrebu v mnohých oblastiach ekonomiky. Ľudia jednoducho nemíňali, takže dopyt po službách a výrobkoch klesol, zatiaľ čo dopyt po peniazoch rástol. Deflácia je potom len otázkou času. Vlády a centrálne banky ju však nechcú pripustiť, a tak lejú do systému množstvo peňazí, aké nemá obdobu.

Otázkou ostáva, čo sa stane, až strach z míňania a reštrikcií pominie. Logickým výsledkom by mala byť inflácia. Tej sa obávali investori a ekonómovia aj po prvých vlnách kvantitatívneho uvoľňovania, ale nakoniec sa v žiadnej prehnanej miere nedostavila. To však nemusí znamenať, že v budúcnosti, keď sa veci vymknú kontrole, nakoniec inflácia nenastane. Potom sa môže stať, že ďalšie krízy budú práve o vysokej inflácii, ktorú tlačenie nových peňazí celkom logicky nevyrieši. Dočkáme sa potom pravdepodobne nových prístupov, prípadne sa nakoniec vlády a centrálne banky budú musieť zmieriť s tým, že boj s krízou a recesiou nemožno vyhrávať len rozhadzovaním peňazí na všetky strany.

Súvisiace články

Aktuálne správy