Slovenskí dôchodcovia minú na bývanie a stravu najviac v únii

Diskusia 12  
Slovenskí dôchodcovia minú na bývanie a stravu najviac v únii
Zdroj: SLSP
Foto: getty images


17. 6. 2020 - Slovenskí dôchodcovia majú v rámci 27 krajín Európskej únie najvyššie výdavky na bývanie a potraviny, až 57 percent z celkových mesačných výdavkov. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sme nelichotivo predbehli všetky susedné krajiny, napríklad rakúski dôchodcovia minú mesačne iba tretinu výdavkov na potraviny a bývanie.

Ročné hrubé peňažné príjmy slovenského dôchodcu predstavujú sumu 5368 eur, výdavky na úrovni 4145 eur. „Ročné spotrebné výdavky domácnosti slovenských dôchodcov sú na úrovni 3760 eur. Dôchodcovia minú ročne na bývanie 987 eur, čo je najviac zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva. Na potraviny a nealkoholické nápoje dávajú ročne vyše 1000 eur, treťou najnákladnejšou položkou je doprava, ktorá zhltne 290 eur ročne. Zo všetkých sledovaných skupín obyvateľstva majú aj jedny z najvyšších výdavkov na lieky, a to na úrovni vyše 210 eur,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne. Suma zahŕňa výdavky na lieky, resp. doplatky na ne či zdravotnícke pomôcky, ktoré neprepláca zdravotná poisťovňa.

Slovenskí dôchodcovia si z potravín doprajú najviac pekárenské a mliečne výrobky a mäso. Podľa údajov za rok 2018 si penzista dopraje ročne ovocie a zeleninu len za 170 eur ročne. Ide o položky, ktoré ročne kupujú dôchodcovia najmenej. Rovnako tak nemíňajú veľa peňazí na odievanie a obuv, a to necelých 120 eur ročne.

„Najnižšie výdavky na potraviny a bývanie majú dôchodcovia v Luxembursku, a to niečo vyše štvrtinu z ich mesačných nákladov na život. Ak sa pozrieme na celú úniu, tak predovšetkým severské krajiny sú v tomto smere na tom najlepšie. Cez 50 percent výdavkov na bývanie a potraviny vynakladajú dôchodcovia vo všetkých postkomunistických štátoch s výnimkou Slovinska. Najhoršie je na tom Rumunsko, kde dôchodcovia vynakladajú na bývanie a potraviny 62 percent zo svojich spotrebných výdavkov. Nasleduje Macedónsko, Bulharsko a Litva. V Česku dôchodcovia na tieto nevyhnutné komodity vynakladajú 53,4 percent zo svojich spotrebných výdavkov,“ doplnila Buchláková.

Bývanie, voda, energia a paliva stojí najviac dôchodcov na Slovensku a  v Českej republike. V Česku za ne dajú 28,6 % z celkových spotrebných výdavkov na Slovensku 28,3 %. Tretím štátom s najvyšším podielom bývanie na spotrebných výdavkov je Nórsko (26,9%). Štvrtým je Švédsko s hodnotou 26,7 %. Vyše 20- percentnú hranicu ešte prekročilo Poľsko, Maďarsko, Nemecko, Fínsko, Lotyšsko a Rumunsko. Najnižšie podiely zo svojich spotrebných výdavkov dávajú v priemere dôchodcovia na Malte s hodnotou len 9,4 %. Nízkych hodnôt dosahujú ďalšie južné štáty ako Cyprus, Grécko a Španielsko, ktoré neprekročili 15 %. Medzi nimi sa nachádza Írsko s podielom 13,6 %.

 

Počet dôchodcov pritom v súvislosti so starnutím populácie pribúda. Najviac dôchodcov pribudlo za posledných desať rokov v Bratislavskom (o 13,5 %), najmenej v Banskobystrickom kraji (o 4,8 %). Priemerná výška dôchodkov vzrástla o 28,1 %. Najrýchlejšie rástla v Bratislavskom (o 32,3 %), najpomalšie v Prešovskom kraji (o 25,4 %). Aktuálna výška starobného dôchodku je podľa údajov Sociálnej poisťovne na úrovni 481,79 eur. Najviac invalidných dôchodkov sa vypláca v Prešovskom kraji, ich podiel na celkovom počte vyplácaných dôchodkov v kraji tvorí 17,6 %. Najmenej invalidných dôchodkov je vyplácaných v Bratislavskom kraji a predstavujú 10,1 % z vyplácaných dôchodkov kraja.