oPeniazoch.sk, TASR
Štatistický úrad v piatok mierne vylepšil hodnotu medziročného prepadu slovenskej ekonomiky v 1. štvrťroku o 0,2 percentuálneho bodu na -3,7 %. Výkon ekonomiky ťahal dole najmä slabý zahraničný dopyt, menej už domáce opatrenia proti šíreniu nového koronavírusu. Tie sa naplno prejavia v 2. štvrťroku, keď medziročný prepad hrubého domáceho produktu (HDP) môže atakovať hranicu až 18 %, upozornili analytici.
Slovensko v časoch koronakrízy dopláca najmä na svoju vysokú exportnú závislosť. „Vývoz tovarov a služieb sa z krajiny v mesiacoch január až marec znížil v stálych cenách o bezmála sedem percent, dovoz len o 1,5 %,“ uviedol analytik VÚB Michal Lehuta. Prebytok obchodnej bilancie sa znížil na nulu a zároveň ekonomiku nadol ťahal pokles investičnej aktivity o 4,8 %.
Z hľadiska hospodárskych odvetví klesala tvorba pridanej hodnoty v priemysle o 3,3 %, v stavebníctve až o 25,2 %, v obchode o 3,3 % a vo finančných službách až o 42,1 %. Príspevok k HDP medziročne rástol len v poľnohospodárstve, činnostiach informácií a komunikácie, v nehnuteľnostiach a vo verejnej správe.
Práve výrazný medziročný pokles pridanej hodnoty v stavebníctve analytikov prekvapil. „Produkcia stavebníctva v úvode roka vykazovala skôr rastovú trajektóriu a ani pandémiou poznačený marec ešte neukázal výrazný prepad stavebnej produkcie,“ uviedol analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Výrazný pokles pridanej hodnoty vo finančnom sektore nie je podľa neho až taký nezvyčajný, lebo táto oblasť pomerne často vykazuje zvýšenú volatilitu.
Analytici očakávajú v druhom štvrťroku podstatne výraznejší medziročný pokles výkonu slovenskej ekonomiky. „Na rozdiel od prvého štvrťroka tak pandémia nezasiahne len jeden mesiac, ale v podstate celý štvrťrok,“ upozornil Koršňák. Pokles HDP by sa tak podľa neho mal ďalej prehĺbiť a atakovať historické rekordy výrazne v pásme dvojciferného medziročného poklesu. Podľa Lehutu by mohol dosiahnuť 17 – 18 % HDP.
Zmierňovanie medziročného prepadu HDP analytici očakávajú v druhej polovici roka. Podľa Koršňáka sa však Slovensko ani v prípade, že by neprišla druhá vlna pandémie, nevyhne dvojcifernému ročnému poklesu HDP. Riziká tohto scenára sú však významné, odznievanie pandémie i zotavenie dôvery v ekonomike by mohlo byť dlhšie, čo by viedlo k scenáru recesie typu „U“ a obnovovaniu ekonomickej aktivity až na prelome rokov. „V takom prípade by sa pokles ekonomiky tento rok mohol pohybovať na úrovni okolo 15 – 18 % a úrovne spred krízy by ekonomika dosiahla neskôr, až v počas roka 2022,“ dodal.
