Slabý rast, slabá inflácia: ECB zvyšuje pandemický program nákupov aktív o 600 miliárd eur

, CNBC;TASR Foto: SITA/AP

V marci ECB predstavila svoj program pandemických núdzových nákupov (PEPP), v ktorom tento rok kúpi štátne dlhopisy eurozóny za 750 miliárd. Očakáva sa, ECB tento týždeň zvýši svoj program nákupu aktív kvôli obavám z klesajúcej inflácie a najväčšiemu hospodárskemu poklesu eurozóny od druhej svetovej vojny.

„Vidíme 60 % pravdepodobnosť, že ECB zvýši cieľ nákupu aktív vo štvrtok, pravdepodobne o 500 miliárd eur," napísal analytik Florian Hense z Berenberg Economics. „Nelichotivé projekcie týkajúce sa rastu a inflácie uľahčia zdôvodnenie takéhoto rozhodnutia.“

Prognózy ECB týkajúce sa inflácie a hospodárskeho rastu sa pravdepodobne tento týždeň znížia, prinajmenšom v krátkodobom, ale možno aj strednodobom horizonte.

„Komentáre Christine Lagardeovej naznačujú, že ECB prijme základnú prognózu rastu eurozóny niekde medzi svojim stredným a závažným scenárom. Inými slovami, približne -9 % v roku 2020, 5 % v roku 2021 a 3 % v roku 2022, s celkovou infláciou na úrovni 0,3 %, 1,0 %, 1,5 %,“ napísali Frederik Ducrozet a Nadia Gharbi z spoločnosti Pictet Wealth Management.

Lagardeová už viackrát zdôraznila, že centrálna banka nemôže byť „jediným hráčom“ a víta ambiciózny návrh Európskej komisie na fond na oživenie hospodárstva EÚ a fiškálne opatrenia prijaté alebo prerokované v celej eurozóne.

Napriek tejto fiškálnej reakcii je nepravdepodobné, že ECB zostane neaktívna, pretože čelí riziku, že sa nízka inflácia zmení na defláciu a fragmentáciu eurozóny.

„Obavy z rizika deflácie sa objavili už počas aprílového stretnutia,“ napísal Ken Wattret, hlavný európsky ekonóm IHS Markit. „Zdôraznilo sa, že od začiatku pandémie koronavírusu sa pravdepodobnosť inflácie pod nulou podstatne zvýšila čo poukazuje na značné riziko deflácie.“

Okrem zvýšenia objemu nákupu PEPP má ECB aj ďalšie možnosti. Mohla by zmeniť podmienky systému odstupňovaných úrokových sadzieb tak, aby boli štedrejšie, a mohla by začať podrobnú komunikáciu o politike reinvestovania pripojenej k programu PEPP. Okrem toho by to mohlo byť aj rozšírenie portfólia aktív o úver pod investičným stupňom, ktorý sa bežne označuje ako „prašivé“ dlhopisy.

„Čokoľvek urobí ECB na svojom pravidelnom zasadnutí Rady guvernérov 4. júna, bude sa rátať viac ako signál než ako skutočný ekonomický stimul,“ dodal Hense. „Stále sa berú do úvahy signály. Najmä v časoch zvýšenej neistoty.“
 

Európska centrálna banka síce po zasadnutí Rady guvernérov nezmenila úrokové sadzby, ale prijala ďalšie monetárne stimuly. Rada guvernérov ECB vo štvrtok ponechala kľúčovú sadzbu na nule, depozitnú sadzbu na -0,50 percenta a sadzbu na jednodňové refinančné operácie na 0,25 percenta. Zvýšila však núdzový pandemický program nákupov aktív (PEPP) o 600 miliárd eur na celkovo 1,35 bilióna eur a predĺžila jeho platnosť minimálne do konca júna 2021.

Menový pár EUR/USD v reakcii na správy rástol a rýchlo mazal dnešné straty. Pozitívne reagoval aj DAX a ďalšie akciové indexy. DE30 vystrelil hore po oznámení ECB o navýšenie objemu krízového programu o vyššiu sumu, než sa čakalo.

ECB zverejnila aj svoje najnovšie prognózy inflácie. Do roku 2020 sa teraz očakáva hraničná deflácia, iba + 0,3 % podľa metodiky HICP, po ktorej nasleduje umiernený nárast na 0,8 %, a v roku 2022 sa zotaví na 1,3 %.

ECB teraz očakáva zničujúci pokles európskeho HDP v roku 2020 (v základnom scenári, po miernom oživení).

HDP do roku 2020: -8,7 % (oproti marcovej predpovedi + 0,8 %)

HDP 2021: + 5,2 % (oproti marcovej predpovedi 1,3 %)

2022 HDP: + 3,3 % (oproti marcovej predpovedi + 1,4 %)

Tie čísla, na základe jednoduchej matematiky znamenajú, že eurozóna do konca roku 2022 stále nezíska späť všetku stratenú produkciu, aj keď Lagardeová uviedla, že „na  základe kvantitatívneho uvoľňovania sa očakáva oživenie aktivity“.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy