Osem miliárd z EÚ nemusí slovenskej ekonomike stačiť

Diskusia 1  Zdroj:

1. 6. 2020 - Pripravovaný balík ôsmich miliárd eur od Európskej únie na rýchle naštartovanie slovenskej ekonomiky nemusí stačiť.

Pripravovaný balík ôsmich miliárd eur od Európskej únie na rýchle naštartovanie slovenskej ekonomiky nemusí stačiť. Dôležitá je najmä schopnosť rýchleho čerpania týchto prostriedkov a tiež ich smerovanie, upozornili viacerí analytici. Európske peniaze by mohli počas nasledujúcich štyroch rokov zvýšiť hrubý domáci produkt Slovenska každoročne o dve percentá.

"Na stole je rekordný balík pomoci. Na oživenie slovenského hospodárstva to však stačiť nemusí," uviedol analytik Saxo Bank Martin Sklenář, podľa ktorého sa slovenská ekonomika výrazne prepadla a ochorenie COVID-19 na nej zanechalo veľké rany. "Podľa môjho názoru by preto mala byť suma pomoci trojnásobná s dlhším horizontom čerpania - aspoň 30 rokov. Došlo by tak k dostatočnému oživeniu ekonomiky a jej udržaniu v rastovom trende," myslí si analytik. Ďalším úskalím je podľa neho schopnosť čerpať európske peniaze. Slovensko patrí vo využívaní eurofondov na posledné miesta v Európskej únii.

Na problémy s využívaním eurofondov upozornila aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. "Pri čerpaní eurofondov patríme, žiaľ, k tým pomalším krajinám, preto v tomto ohľade máme značný priestor na zlepšenie. Dôležitá popri sumách je však aj kvalita projektov, ktoré tieto financie podporia," uviedla Muchová. Balík obnovy je súčasťou rozpočtu EÚ na obdobie 2021 - 27 a mal by byť podľa Muchovej zameraný najmä na výskum a vývoj, udržateľný rast a zelenú ekonomiku či digitalizáciu.

Sklenář upozornil, že časť peňazí by mala smerovať aj priamo najpostihnutejším obyvateľom, čo by pomohlo udržať kúpnu silu na nevyhnutnej úrovni. Zmysel by podľa neho dávalo rozdelenie finančnej pomoci do podnikov, ktoré zamestnávajú najviac ľudí, či už sú to pološtátne podniky alebo veľké súkromné fabriky. Dôležitá je však aj podpora malých a drobných podnikateľov, ktorí v kríze utrpeli najviac. "Ak sa však vláda rozhodne opäť minúť finančnú pomoc za výstavbu dopravnej infraštruktúry, diaľnic a podobných projektov, bude to mať katastrofálny dosah na celú ekonomiku," myslí si Sklenář. V takom prípade by podľa neho nedošlo k podpore najpostihnutejších odvetví, ale k zakonzervovaniu súčasného nepriaznivého ekonomického stavu.

Slovensko sa vo svojich verejných financiách musí vždy spoliehať v prvom rade samo na seba a zdroje z Bruselu môžu pomôcť skôr v strednodobom horizonte niekoľkých rokov, myslí si analytik VÚB Michal Lehuta. Hoci nastavenie ich čerpania zatiaľ nie je jasné, z doterajších skúseností s využívaním eurofondov skôr podľa analytika vyplýva, že Slovensko túto šancu na dôležité verejné investície nemusí využiť.

"Ako produktívna verejná investícia sa z dlhodobého pohľadu a medzinárodných štúdií javí najmä vzdelanie a zdravie najmenších, teda detí v predškolskom veku," pripomenul Lehuta. Dôležitá tiež môže byť podpora rekvalifikácií zamestnancov, ktorých pracovné miesta budú ohrozené automatizáciou či prechodom na bezuhlíkovú ekonomiku. "Nesmieme tiež zabúdať na to, že európske peniaze k nám nepadajú z neba, ale sú financované z príspevkov členských štátov, teda aj nás, a po novom aj formou spoločného dlhu, ktorý budeme aj spoločne splácať. Preto musí byť efektívne využitie takéhoto zvýšeného rozpočtu nielen našou, ale aj celoeurópskou prioritou," dodal analytik.